Hm tie najlepšie verše sú ukryté v dyme z cigariet
A na dne pohára kam nesiaha už ľudský rozum
Kam chodia na verše tí bezduchý básnici
Do supermarketu ?
Verš je možno len škvrna na papieri
Náhodne poskladané slová
Čo náhodou dávajú nejaký zmysel
A tie najlepšie básne nie sú napísané
Nie sú nikde zaznamenané
A neboli ani nikdy vyslovené
A predsa boli napísané
Sú to presne tie verše ktoré odpočívajú
Rozdrobené na dne básnikovho koša
Alebo ich už dávno pohltili plamene ohňa
Báseň, zhluk písmen a slov
Čo privádza ma po nociach do vesmíru
A prehrabujem sa vo svojom podvedomí pod jej vplyvom
Ako v starej knižnici ktorá láka ma svojou nevšednosťou
Každý básnik je blázon
Je tak trochu iní
A predsa v ľudských očiach
Je každý človek nenormálny
Blázon
Tak prečo nie básnik ?
Som mladý poet, čo túži len po ženskom objatí a bozkoch
A túži po tých najlepších veršoch
Po nekonečnom psychickom orgazme
Vyvolanom poéziou
Poézia je ako diabol
Vždy zvedie ta do pekla
Sťa anjel nevinnosti
Bol som znova na vlne poézie
Miloval som sa v myšlienkach z dievčaťom
A pil pritom kávu
A ako som sa dostal vlastne k poézii
To bude asi na dlho
No viem že som mal vždy šťastie na bradatých pánov
Som zapálený vyznávač kultu poézie
Hľadám tak možno trištvrte dňa
A viem že aj tak zomriem
Keď budem niečo zase hľadať
Vedel som že básnik musí byť blázon
Nestačí len talent
A ja vedomí si svojho cieľu
Som nakoniec aj tak zbláznil
Bez toho to akosi nejde
Čítal som Urbana, Ginsberga aj Hraběho
Čítal som všetko čo my prišlo pod ruky
A hľadal som ten najlepší psychický matroš pod slnkom
Cítil som neovládateľný smäd
Ktorý ani po rokoch nejde uhasiť
Musíš hľadať, písať, prehŕňať sa myšlienkami
Hľadať v hromade prázdnych slov jedno to vznešené
Raz ti však pohltí život
Veď načo sú ti priatelia láska rodina svet
Keď máš poéziu, verše a strofy
Nekonečné verše psychického orgazmu
Nekonečný sen na pokraji secsesných obrazov z peklom
Jeden nekonečný sen ktorý sníval som za mestom
Na vysokých stohoch slamy
A mojej zafajčenej izbe plnej obrazov svätých
A tak čo je poézia ?
Poézia je to
Pričom máš chuť spýtať sa nočného ticha
Tej prázdnej nekonečnosti
„tieto slová napísali v nebi alebo v pekle ?“
poézia nie je to čo píšu tí sterilný básnici
na uhladený bieli papier & monitor
ani tie akože inteligentné veršíky
inteligentných dievčat
pod tieňom gymnázia
uvedom si že z múdrosťou nemá poézia nič spoločné
a určite nezáleží od dobrých známok
Ginsberg bol blázon
Bodlér bol feťák a či naopak
kráľ bol divný
a Urban bol fagan a predsa som ho miloval
nemôže byť každý básnik homoš
tak ako nemôže byť každý človek básnik
stroho ale z dušou plnou tepla
dívam sa do tváre poézie a žasnem nad jej bozkami
ó nádherná, ktorá ma vedieš nocou a myšlienkami
zistil som tvoju pravdu
žehnám v tvojom mene
tí ktorý v blaženosti
podľahli a dali sa k tvojmu menu
oslávená budú ó oslávená
kým nový súdruhovia
budú burcovať proti tvojej viere
tá sprostač
pozrie sa čomu ste zapredali duše
poeti poetky
obyčajný život plný jednoduchej radosti
a ja topím sa v hneve a v stranách
novín a výstrižkov z nich
viem viem poézia nemá pravidlá
píšte si čo chcete
len vás prosím o jedno
nechajte si to pre seba
poézia by sa nemala núkať
ako nejaký tovar
správny klasik sa nájde aj sám
nájde si ho doba on je predurčený
poézia tá zlatá hviezda na nebi
ako rozkrojené jablko Vianoc
ako šedá líška a ryšavý zajac
ako ten strom čo mu opadli konáre
v tebe je a hnije
raz ťa skosí jak žito
načo ti je ihla načo ti je tráva načo ti je život
keď máš poéziu
načo sú ti priatelia láska
i keď je dobré keď to všetko máš
poéziu treba občas riediť správnymi ľuďmi
správnym pomerom a správnymi slovami
záleží to od toho
ako je potreba písať v tebe silná
a ja som závislí
od pera a od veršov
básnik musí poznať pravdu o poézii
musí vedieť do čoho vlastne ide
učíš sa na vlastných chybách
nesnažte sa byť sterilný
kašlite na frázy
kašlite na pravopis
čiarky a bodky
koniec a začiatok
nie je to jedno ?
v poézii takéto veci neplatia
tá porušuje všetky zákony bežnej prírody
tak prečo nie aj tie jazykové
bariéry neexistujú
poézia nepozná rozdiely
vo farbe pleti
v náboženstve
v pohlaví
v sexuálnej orientácii
o toto sa tu vážne nehrá
nejde o peniaze
nejde o nič len o poéziu
záleží na tom najhlbšom vnútri človeka
je jasné že rozdielne píše každý z nás
ale každý musí mať v sebe najskôr to ohnivko
a potrebu dať svoju dušu na papier
potrebu vykričať to svetu
a vtedy to príde
možno je to boh
a možno sú to čary
isté je že je to kurva dobré riešenie pre nás
začínaš bezhlavo
viem ešte to nemáš pod kontrolou
vydrž ešte zopár strán
všetko je to o vytrvalosti
treba si cibriť zmysli
hľadať svoje poéziotvorné body
erotogénnu časť tvojho myslenia zameranú na poéziu
zrazu to máš v hlave
24 hodín denne, možno aj viac
ak ti to poézia dovolí
poézia je v každom kúsku tohto sveta
je ako boh
splýva s nami v jeden celok
áno a básnik je kňaz
mesiáš novej doby
Kristus ktorý hlása nové verše
tisíce Kristov a svätých
mučeníci a mnísi tiež
ľudia ktorý obetovali lásku a život kvôli poézii
načo je niekomu obyčajný život keď môže mať poéziu
načo ?
na začiatku nebolo svetlo ani boh
na začiatku bolo slovo : boh
prvý verš prvý rým
raz niekto múdri povedala
„to je básnik upáľte ho“
vraj som rebel proti svojej
vôli
na druhej strane dobrý chlapček
mýlite sa
som poet
vypálim vám oči
hrdo sa hlásim k svojmu kultu a bohu
ortodoxný kazateľ poézie
hromová sila sa vo mne zobudila
proti krutovláde bežných ľudí
v konzume sa utopili všetci
na pokraji beatnictva
držím si svoj odstup
od spoločnosti a tých
ktorý nás chcú odpútať od slov a veršov
od strof a strán pier a písacích strojov
banda chýrnych udavačov
psy ktorý zavrhli svoje angažmá
funebráci pravdy a snov
ktorý znásilňujú poéziu
zatiaľ čo ja sa s ňou milujem
noc čo noc
strofa za strofou
rým za rýmom
a zaspávam blažený v jej objatí
ó krutá veličina noci
privrela mi viečka
a padám z náručia
mojej milovanej
ó kult satana
ó kult prekliatych
som sám a vznešený
v bláznovstve píšem
si ortieľ smrti
keď nezabiješ ma ty tak kto potom
akoby napísaná samotným synom
obklopená svojimi deťmi
prázdnotou a troškou fantázie
poézia piaty živel
svätý grál
Kristova koruna aj kríž
big bang
trosky sputnika
závoj princeznej
ceruzka bez tuhy
a struha bez viny
biela od nevinná
panna si ešte
alebo kurva už
už šaliem z tohto vyčerpania
nechaj ma prosím
chcem ešte žiť
chcem ešte snívať
a ľúbiť , nie prosím
neboť kult tvůj je věčnej
sila tvá nás provází
amen a sláva ti poézia
na výsostiach i v pekle
kde zvrhnutá snívaš svoj
veľký sen
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára