Monotónny život

1

Pod starým stromom

opäť po rokoch

stretli sa dvaja

čo vravia o veršoch

písali bez príčiny

až celkom do triezva

zistili nad ránom

že nie to cesta zlá

zostarol som viem

viem to aj sám

aj cesty čo chcel som prejsť

stratili sa ktovie kam

kam sa len pozriete

moji milí mladí

sme my v blate roztrúsený

my svedkovia doby

doby v ktorej vládli sme

utekali pred svetom

dnes sme to tiež my

čo ťahajú vás von

vy dali ste nám veľa

znovu novú nádej

že nie je predsa všetko tak

ako zistili sme ďalej

a možno raz prídeš tiež

zaklopať mi na dvere

je to všetko presne tak

rozpovieš mi v šere

mýliš sa vieš to sám

treba len bojovať

nevzdal som to ani ja

chcem sa len varovať

pohnúť sa niekam preč

to čo bolo už nestačí

ulice už nežiaria

tak ako kedysi

2

či mám ešte na to chuť

pohnúť tým svetom sám

keď zistil som márne

veď už neutekám

stratil sa márne preč

pradávny mladý vzdor

ktorý mal nestarnúť

dnes splynul zo svetom

čo som to za svätca

keď neviem odolať

a padám medzi čeľuste

kam nechcel som upadať

monotónny život

nepodstatný dlhý tón

dospeli sme obidvaja

ja spolu s rozumom

3

jak sa z toho vyhrabať

kam posunúť tieto verše

majú nám čo povedať

majú vôbec zmysle ešte (?)