Črepy

Časom sa všetko rozbije

A zostanú len holé črepy

Kto za to môže čo zlyhalo

Koho dostali prvého a vzdal sa štafety

Jesennými ulicami znie môj tichý šepot

Spovedám sa svetu a žalujem sa tiež

Kde podeli sa moje dávne ilúzie všetky

Kde podel sa ten zápal kde stratila sa reč

Veď svoje verše prázdne píšem

Len z náhleho prívalu sentimentu

A aj to po litri červeného vína

Možno keď vrátim sa z ulíc kde hľadám iba tmu

Veď aj tie ulice mi už dávno nehovoria

Tou rečou čo zvykli mi kedysi kázať

Od oltára stromov a asfaltovej šede

Kde dnes chodím len nohy prepletať

To všetko nezvyčajné čo dostal som do vienka

Niekde v tichu ulíc mi to samota dala

Dnes strácam po uličkách a v regáloch

Kde spoločnosť v konzume ma vyhnala

Najhoršie čo básnikovi nemôže sa stať

Je podľahnúť všednosti a vzdať sa ilúzií

Len tie dve veličiny potrebuje a držia ho

Udržujú pri živote a dávajú verše a sily

Kde stratil som tie dávne živly

Kam podela sa moja sila

Čo keď nebudem mať čo povedať

Čo keď stratím čo mal som tak rád