Pred niekoľkými mesiacmi sa vo
mne znova začala rozpútavať myšlienka o založení blogu, kde by som aspoň
takýmto spôsobom dostal medzi ľudí moje myšlienky. No až v tejto dobe
dozrel vo mne konečne čas na tento závažný krok, ktorý si vydobyl sám svet.
Dnes som išiel len tak mestom,
určite som sa znova niekam náhlil, a pred miestnou večierkou sedel
houmlesák, vedľa seba igelitku plnú hádam toho jediného čo vlastnil. Okrem toho
neodmysliteľné jablkové čúčo a ako štamgast, plastový pohárik.
A prečo tu opisujem tento bežný výjav z ulíc? Ten chlap čo sedel pred
tým pajzlom bol najšťastnejší človek na svete!
A ja blázon som sa kedysi
zaprisahal že práve takýmto ľudom budem kradnúť ich šťastie tým, že ich
zapriahnem znova do voza konzumnej spoločnosti, aby sa nám čo sme v ňom
dávno, ťahalo ľahšie. Lež ťažko sa pomáha človeku keď je práve šťastný
s tým čo mu je dané.
Mohol by som sa sťažovať na
tisíce vecí ako nefungujú a mať ešte viacej návrhov na to ako by mali
fungovať, ale môj prvotný zámer by som trochu v tejto chvíli pozmenil.
Áno, rozhodol som sa voľakedy študovať sociálnu prácu, zdravý rozum by povedal
že z mladíckej nerozvážnosti, ale ja tomu ešte stále naivne verím. Je to
ale úžasná profesia a odbor ktorým som sa chcel živiť, keby mi to náhodou s umením
nevyšlo. Ale teraz príde otázka na ktorú doteraz neviem akosi postrehnúť odpoveď.
Čo ak to nevíde ani s tou sociálnou prácou? Pokiaľ aj vy ste mali náhodu
v hľadáčiku svojej budúcej kariéry sociálnu prácu, prípadne iné rovnako
založené humanitné odbory, zahoďte v prvom rade svoje ilúzie, a porozmýšľajte
ako to bude po škole. S názorom „avšak niečo sa nájde, však vysoká škola
ma uživí“ sa rozlúčte. Pokiaľ vám samozrejme nedrží už v tejto dobe nejaká
vplyvná tetuška teplé miestečko za veľkým stolom. Aby sme však neohovárali len
sociálnu prácu, rovnako sú na tom aj podobné stratové odbory humánne, umelecké,
vedecké ... Škála odborov kde v naivite stráviť 5 rokov je široká. Pokiaľ
samozrejme nedospejete rovnako ako ja k názoru „študuj si čo chceš, posunieš
si s tým svoje obzory, ale pracovať v danom odbore nebudeš“.
V súčasnosti teda vysoká škola nezaručuje ani automaticky prácu, ani spoločenský
rast. Teda samozrejme pokiaľ neštudujete informatiku, prípadne vychytené
ekonomické odbory. Keď sa len pozriem na to koľko ľudí len v mojom okolí
teraz pred letom štátnicovalo a úspešne ukončilo vysokú školu
s titulom BC, Mgr, Ing., mám pocit že váha týchto titulov sa radikálne
znížila. Ich prvé kroky samozrejme povedú na úrady práce, kde nejaký ten čas
strávia. Tí šikovnejší si niečo nájdu, i keď väčšina nie vo svojom odbore.
Tí menej šikovný si musia na prácu ešte počkať.
Osobne pracujem v TESCU ako
vykladač, no nehanbím sa za to, mám prácu, platí za mňa odvody, a každý
mesiac desiateho mám na účte svoje peniaze, koľký nemajú také šťastie
a kľučkujú medzi úradom práce a dohodami na 3 mesiace. A divme
sa či nie, je z toho znechutená nie len spoločnosť, vláda a médiá,
ale aj my mladí ľudia. Ktorý sa nemajú o čo oprieť, ktorý nemôžu nájsť
v práci vhodné zázemie, s ktorými je nakladané ako s odpadom
a lacnou pracovnou silou. Ako si potom môžeme nasporiť nejaké peniaze,
založiť budúcnosť, osamostatniť sa od rodičov, založiť rodiny...to naozaj máme
byť všetci hajzli ktorý okrádajú ľudí a spoločnosť o peniaze, klamú,
podvádzajú a kšeftujú, pretože len tým je určená táto doba. Odvšadiaľ nám
tlačia do hláv lacné umenie, lacnú zábavu, lacné televízne seriály, lacný
chľast aj humor a z toho všetkého je nám zle. Mladí ľudia sú
znechutení, len čo vykročia do dospelosti, v tom období keď si konečne
túžia splniť svoje sny, zúžitkovať všetko čo sa naučili v škole
a v živote.
Neponúkam zázračné nápady na
zmenu, ani prevratné riešenia, len konštatujem situáciu a nalievam si
ďalší pohár vína. Na zdravie !
