štvrtok 2. februára 2017

10 rockov na Moraveckej scéne Vol. 3 Sviečky – hudba pri sviečkach

Ku konca roka 2013 to bolo na moraveckej hudobnej scéne také ospalé. My metalisti sme sa ešte stále stretávali na skúšobni skupiny Ezkator, v nových priestoroch v areály zimného štadiónu, okrem toho sme sa schádzali už len na pravidelných pivných stretnutiach v Budha bare. Koncertov v okolí bolo hrozne málo a väčšina ľudí prešla na cestovanie za hudbou do iných miest. V Moravciach sa zrazu ani organizátorom neoplatilo robiť koncerty pre tých pár ľudí, ktorý boli zväčša kamaráti a známi kapiel, alebo organizátorov. A to už ani nehovorím o tom dotiahnuť sem prakticky neznáme kapely z iných miest, na ktoré by bola minimálna účasť a všetky náklady na cestovné a výdavky s tým spojené by padli na hlavy organizátora. Skrátka nebolo ľudí ktorý by koncerty robili, chýbali podniky ktoré by privítali živú hudbu a koniec koncov, ubúdali aj miestne kapely ktoré by prilákali domáce publikum. Akosi sa do hudby nikomu nechcelo, starý hudobníci už zakladali rodiny a hudba šla stranou, a mladý postupne strácali aj to málo chuti do hrania čo ešte mali.
Prvý koncert so Sviečkami 

Ja osobne som vtedy postupne prechádzal alternatívnym hudobným obdobím a mal som v pláne trochu skludniť. Nechcelo sa mi už riešiť dookola problémy kapely okolo aparátu, skúšobne, koncertov, spoluhráčov, proste som si chcel len v kľude sem tam zahrať. O to viacej ma v tejto dobe neistoty potešil telefonát od môjho niekdajšieho spoluhráča z Opportunity Mária Hudeca, či by som si s ním nezahral v jeho novom projekte. O tomto projekte som už vedel od jesene, keďže som pre nich písal text do skladby s názvom Lúka plná detí. Tento text som vtedy vytvoril presne pre mladú speváčku Katku Jonisovú, no v tej dobe som ešte netušil, že nakoniec ho budem musieť ešte raz upraviť a spievať ho ako jedinú skladbu v Sviečkach sám. Vráťme sa ale ešte na koniec roku 2013. Bol som celkom nadšený že tento projekt vznikol, keďže mi pripomínal z časti staré časy Opportunity a to aj vďaka skladbám ktoré sme oprášili ešte z obdobia po mojom odchode zo starej kapely, ale aj z dôvodu že sa v ňom objavili mená a tváre ktoré som už poznal. Bol to bývalí spevák z Oppportunity Martin Lukáč (spev, akordeón), môj niekdajší spoluhráč z Nihility Andrej Rekšák (perkusie), už spomínaný Mário Hudec (gitara) a mladá talentovaná speváčka Katka Jonisová. Na začiatku som nič veľkého od toho nečakal, hovoril som si že pohrám pár skúšok a uvidím, nechcel som sa priveľmi viazať. Prvú nezáväznú skúšku sme si dali 28.12 2013 na skúšobni u Matesa v pivnici, kedy sa mi zvuk a hlavne nostalgia za starými časmi zapáčili a tak som sa rozhodol s kapelou seriózne spolupracovať. Nacvičili sme spolu pár starých songov, plus nejaké prerábky a Kačenu sme naučili spievať moje krkolomné texty. Mne v kapele nakoniec pripadlo spievať už spomenutú Lúku plnú detí a taktiež som napísal text do ďalšej Máriovej skladby Nečakám.
Zo skúšobne
Aj napriek tomu že koncertov v Moravciach ubúdalo, predsa len niekoľko akcii tu bolo. 25.12.2013 sa odohral napríklad tradičný vianočný Free Jam v Budha bare. Tesne pred Vianocami 21.12. odštartovala rada metalových koncertov tvrdšieho razenia s názvom Darkest Night, ktoré sa uskutočnil v bare Ponorka pod záštitou Pavla Madolu (alias Indián). Táto akcia obsadená všetko hosťujúcimi kapelami, bola na celkom slušnej úrovni, s pomerne dobrou návštevnosťou a dočkala sa v priebehu roka 2014 ešte dvoch pokračovaní. Okrem toho sa v Ponorke odohrala ešte akcia Fright Night s účasťou nám dobre známych Achsar a vrábeľských Peorth. Z metalových koncertov ktoré sa odohrali v tomto roku v ZM, chcem ešte spomenúť koncert v Quadratone zo 14.6.2014, kde si zahrali aj domáce kapely Borderline a Ezkator.
S naším zoskupením sme zatiaľ pilne pracovali na nových aj starých veciach a tak okolo apríla prišla myšlienka predstaviť našu hudbu na verejnosti. Ideálna príležitosť sa nám naskytla na rockovom koncerte, ktorý sa odohral na nádvorí MSKS 8.5.2014. Krátko pred tým sme na rýchlo dali dokopy názov kapely The Candles (vznikol vďaka tomu, že sme skúšky hrali najčastejšie pri svetle zapálených sviečok), ktorý pri nahlasovaní názvu kapely organizátori poslovenčili na Sviečky a názov nám nakoniec zostal. Už s novým názvom Sviečky a úspechom prvého koncertu, sme pokračovali v hľadaní nových príležitostí na hranie. Naša hudba mala výhodu, že bola prakticky nenáročná na ozvučenie a dokázali by sme zahrať hocikde kde sme sa rozložili a kde majú minimálne jednu zástrčku na elektriku. Tento fakt sme hneď využili najbližšie 14. 5. 2014, na vernisáži výstavy v galérii na schodoch na katedre kulturológie UKF v Nitre. Pokračovali sme koncertom tentokrát na väčšom pódiu a to na vystúpení kapiel ku dnu detí, na ihrisku v Tesárskych Mlyňanoch, a zahrali sme si aj v Hideparku v Nitre, ako hudobný hosť večera s názvom Ako som začal/a. Pred letom sme mali ešte naplánovaní koncert na hodoch v Machulinciach, ale bol bohužiaľ z technických dôvodov na strane organizátora zrušený.  Tieto koncerty nie žeby boli zlé, boli sme vďačný za každú príležitosť hrať na verejnosti, ale mne to moc nevyhovovalo hrať po hodoch a rôznych slávnostiach hudbu, ktorá bola skôr vhodná do zafajčených kaviarní a klubov.

Hidepark Nitra
S letom prišla dávka oddychu a tak ako vždy sa aj menej skúšalo a viacej behalo po dovolenkách a festivaloch a hudba šla stranou. Pamätám si akurát to, že na konci leta sa odohral na amfiku Rockový festival 2014, s množstvom domácich kapiel, ale aj s takými menami ako Chiki liky tu a, prípadne Slobodná Európa. Tieto kapely prilákali množstvo ľudí aj vďaka tomu, že koncert bol zadarmo organizovaný mestom. Tu sa mi samozrejme znova potvrdilo že ľudia záujem o hudbu majú, len nech je zadarmo a to nie vždy ide. Každopádne po Slovensku bolo mnoho veľkých festivalov, ktoré sľubovali veľa veľkých mien a tvorba amatérskych kapiel už prestávala byť lákavá a zdá sa mi že to pochopili tak aj kapely, lebo hrali koncerty už pomaly len pre vlastnú zábavu.
V septembri sa udiali ešte dva koncerty domácich kapiel v Quadratone a to 12.9. Schussdefekt a Borderline a na konci mesiaca jarmočný rockový koncert. Ako sa blížila jeseň, začali sme sa aj my postupne znova stretávať na skúšobni a opäť sa nám naskytla príležitosť hrať. Nové možnosti na hranie menších zoskupení sa vytvorili vo vynovenom Hostinci u mnícha, kde začali po sobotách hrávať viacerý, väčšinou hosťujúci alternatívny umelci, prípadne sa odohrávali stále obľúbené free jami, s celkom dobrou účasťou. Túto šancu sme využili tiež a odohrali tu 1.11.2014 koncert, na ktorý došlo na naše prekvapenie množstvo ľudí a tak sme okamžite dostali pozvanie urobiť v najbližšej dobe ďalší koncert a akciu sme si zopakovali o mesiac neskôr na Mikuláša 6.12.2014. Koncerty u mnícha získali celkom dobrú popularitu aj po novom roku, kedy tu hrali viaceré alternatívne zoskupenia, z ktorých môžem spomenúť napríklad vystúpenie hudobníkov okolo basgitarového virtuóza Doda Madolu.
S kapelou Sviečky sme posilnený úspechom z Mnícha, pokračovali v koncertnej šnúre a 14. marca sme tu hrali náš posledný koncert, kedy sme si povedali tri krát a dosť a už to chce zmeniť miesto. O mesiac neskôr sme znova hrali, tento krát v Topoľčiankach v Zelenej Žabe a zahrali sme si aj v domácich Machulinciach v bare Rebeka. U mnícha sa postupne koncerty vytratili, čo považujem dodnes troška za škodu, keďže sa okolo vytvorila celkom slušná atmosféra a partia ľudí, ktorý sa tam pravidelne stretávali. Každopádne to bolo celkom pekné osvieženie moraveckého kultúrneho sveta, keďže stále chýba miesto, kde by sa takto stretávali hudobníci a pravidelne by sa hralo. Ale aj na tomto príklade dobre vidieť, že zrejme sa v Moravciach podporovať kultúrne podujatia neoplatí a večne sa na akciách, aj pri veľmi dobrom úmysle, prerábať nedá. Každopádne v roku 2015 sa ešte niekoľko akcií u mnícha odohralo.
Zóna A v Quadratone

Okrem toho to na jar na moraveckej scéne nejako ožilo. Ešte koncom januára sa uskutočnila ďalšia z metalových akcií Detoxication by oldschool v bare Ponorka, okrem toho sa začali čoraz častejšie objavovať rockové koncerty v Motoklube Zubry, kde sa stretávalo hodne publika najmä okolo členov motoklubu. Ten stal sa domovským pre čoraz úspešnejšie zoskupenie Inside, ktoré v súčasnosti žne celkom slušnú popularitu a to nie len v ZM. Sem tam sa podarilo do Moraviec dotiahnuť aj „hviezdy“. Tohto zázraku sme boli svedkom, keď v preplnenom Quadraton klube vystúpila začiatkom apríla, za pomoci domácich aj cezpoľných punkových kapiel, Zóna A a ja som mal znova pocit akoby sa vrátili časy kompasu. My sme si so Sviečkami najbližšie zahrali v júni spolu s kapelou Daniel and the Moravians v Požitavskom dvore v Machulinciach, ktorý sa stal medzi hudobníkmi z okolia celkom obľúbeným miestom, vďaka pár odohratým Free jamom a živou hudbou. O týždeň na to sme sa konečne dostali k hraniu v Budha Bare a pre pár priateľov a známych, sme na to že bolo obrovské teplo, odohrali celkom slušný koncertík.
Náš playlist sa zatiaľ rozširoval o nové pôvodné skladby, ako napríklad Horizontálny charleston, prípadne Teória útekov, ale pribudli aj neodmysliteľné preberačky. Hudobný štýl kapely mi ale postupne prestával vyhovovať a vedel som že sa blíži koniec môjho účinkovania v kapele. Na base som hrával čoraz menej už aj doma. Nemal som k tomu nejako motiváciu a často sa mi stalo, že som basu bral do ruky len na skúške a aj keď som si to nechcel pripúšťať, už som hrával viac menej na silu a potreboval som pauzu. Rovnako ako ja, stagnovala aj návštevnosť našich akcii, na ktoré nás chodili postupne podporovať už len priatelia a známy. Pocítili sme to aj na našom druhom koncerte v bare Zelená žaba, ktorý nedopadol presne podľa našich očakávaní. S nízkou účasťou a s požiadavkou organizátora aby sme zahrali niečo tanečné nech sa ľudia bavia, prípadne kritikov návštevníkov aby sme hrali tichšie aby sa mohli rozprávať, sme rezignovali. Po tomto nezdare sme si povedali, že na chvíľu si dáme koncertnú pauzu a miesto toho radšej nahráme našu pôvodnú tvorbu, aby sme sa mohli pomocou nej prezentovať. No mne sa už do toho nejako nechcelo, odohrali sme ešte pár skúšok, niečo nahrali a koncom roka som ohlásil odchod z kapely.
U Budhu 

Pred tým, keď sa nejaká moja spolupráca s kapelou končila, som mal vždy akú - takú víziu nových obzorov, tento krát tomu tak nebolo a chcel som mať chvíľu od hudby pokoj. Posledný rozlúčkový oficiálny koncert, ktorý sme spolu odohrali, bol tradičný povianočný trojkráľový koncert v Machulincich v kulturáku. Odohrali sme ho spolu so zoskupeniami Find the Puzzle a Mimicry, v príjemnej atmosfére a preplnenom kultúrnom dome. Po tejto úspešnej udalosti som sa zúčastnil ešte niekoľkých nahrávaní na skúšobni, inak som si povedal po 14 koncertoch a dvoch rokoch spoločného hrania, definitívne koniec. Bol to divný pocit opäť nehrať, no nemal som do toho akosi vôbec chuť. Kapela Sviečky tak zostala bez basgitaristu, ktorého sa neskôr pokúšali márne získať, a tak kapela prešla do pasívneho módu občasného hrania, ako väčšina zoskupení ktoré ešte zostali po Moravciach a okolí. Naša spolupráca ale ešte predsa len neskončila a pre Mária a spol ďalej píšem texty a dokonca sa nám naskytla príležitosť zahrať si ešte raz spolu na prijemnej akcii Šabo nealko party, nášho kamaráta Erika Šaba.
Slobodka...

A tak sa moje rozprávanie pomaly blíži k záveru. V roku 2016 sa postupne začali rockové koncerty vytrácať zo Zlatých Moraviec a o to viacej si vážim, keď sa predsa len niekto rozhodne občas zorganizovať nejaký koncert. V januári 2016 sa vytvorila opäť perfektná nálada na koncerte Slobodnej Európy v Quadratone, za perfektnej účasti, čo svedčí o tom že sa oplatí do ZM zavolať väčšie kapely. Okrem toho môžem už len spomenúť občasné Žetónové punkové akcie Party hard night I,II.III, tradičný letný Slnečný rockový festival, prípadne rockové koncerty v Motoklube zubry.
Za 10 rokov sa toho na Moraveckých pódiách veľa pomenilo a vystriedalo strašne veľa kapiel. Osobne som celkom rád že som sa tohto všetkého mohol zúčastniť a vďaka hudbe spoznal veľa správnych ľudí a zažil strašne veľa zábavy. Nebolo to vždy ľahké, ani ideálne, rôzne naťahovačky v kapele, problémy so skúšobňami, aparátom, prípadne iné problémy, ktoré trápia zrejme každého hudobníka. Ale aj napriek tomu sme hrali, cvičili, chodili po skúšobniach, vybavovali koncerty a obetovali hudbe hrozne veľa peňazí a energie. Už je to na zváženie každého jedného z nás hudobníkov, ako sa mu to vrátilo a či sa to oplatilo. Na záver chcem poďakovať všetkým s ktorými som mohol za tie roky spolupracovať a všetkým ktorý chodili na koncerty a vďaka ktorým sa oplatilo ďalej hrať. Dúfam že hudba z Moraviec nevymizne a ešte ju čaká veľa krásnych rockov. 


Sviečky
P.S.   Veľa ľudí, ktorý v Moravciach robili hudbu som už dlho nevidel a fakt neviem kde sa stratili, takže keby ste o nich počuli, dajte mi prosím vedieť. Za obdobie desať rokov som evidoval mnoho kapiel, z ktorých už funguje naozaj máloktorá, tak dúfam že po garážach a pivniciach už pilne cvičia nejaký naši pokračovatelia. Kapely zo Zlatých Moraviec a okolia na ktoré si zbežne spomeniem: Agonia, Gulov Pelech, Stres, Opportunity, Žeakože, Lokša, Psychedelic Cirkus, Pray For Me, P.A.S, Crazy Gang, Elit, Christalinus, Embryo, Fornax, Qty, Slovenský raj, Schussdefekt, Jadro veci, Keby niečo, Lazy days blues, Prvý apríl, In Cock Nito, Bordeline, Ezkator , Nihility, Deep Night, Priorita recesie, Mortuary, Malý priestor, Stressface, Absolut, Inside....ospravedlňujem sa ak som niekoho vynechal.