Tulák píše o tom, ako Mina kráča v ťažkých, čiernych,
mušelínových šatách schodíkmi do kostola, v zástupe vznešených a urodzených
ľudí, po boku jej snúbenca ktorého nikdy nemilovala. Ťažko môže tulák vidieť
jej výraz tváre, i keď stojí ako obvykle pod kostolnými schodmi
a prosí o mizerný groš, Mina je ukrytá pod jasným slnečníkom. No tulák vie
dobre že smúti. Sadá si do kostolnej lavice, otvorí si spevník a tíško
odrieka modlitbu. Len náznakom vidieť ako sa jej pohybujú pery. Zrazu dvíha
zrak, vysoko ku chrámovému oltáru a zo zaslzených očí jej tečú po lícach dva
čierne potôčiky. A zamdlela. Tulák sleduje ako ju odnášajú dvaja statný
mládenci v rukách a nakladajú ju do koča. Pred tým, než stačia
zatvoriť dvere, nasadá k Mine jej matka zo zarmútenou tvárou plnou výčitiek
a koč zo štvorzáprahom sa rýchlo pohýna smerom ku kaštieľu.
-
Bude to asi tým že zomrela trinásteho. No niečo zlé sa
stalo, tulák to vedel. Celý týždeň pred jej smrťou sa ozýval z jej komnát
hrozní krik, ženský krik. A prosba „Odpusťte mi!“
O pár dní to prišlo, žiadne tajomstvá, bola toho plná
dedina aj okolie. Za lesom ju upálili a tak vyhnali z nej diabla.
Chúďa, čo si musela vytrpieť pre nešťastnú lásku.
-
Inkvizícia na začiatku 20.storočia, krutá realita ktorej sila
zničila jej krásne predstavy o živote. Ale tulák už aspoň vedel prečo bola
rakva na pohrebe zatvorená, prečo rodina nevyronila ani slzu a prečo ju pochovali
v ten istý deň ako zomrela. Tento príbeh nadobúdal čoraz temnejší,
diabolský rozmer.
-
Tu sa tulákovo rozprávanie prerušuje. Odišiel s toho prekliateho
kraja pod Tatrami, kde vládne čisté ľudské šialenstvo. Kde diabol ľudom rozum
zatemňuje a poctivému tulákovi sa pri tom všetko nedá ani dýchať.
-
Blúdil svetom. Bol v Amerike, v Británii,
v Afrike aj na Sibíri. No niečo ho znova ťahalo späť. Boli to už roky, no
stále niečo z toho všetkého v ňom zostalo. Črepina zabodnutá hlboko
v hlave. A tak sa vracia znova do Uhorska.
-
Zastavil sa po dlhej ceste v jednom hostinci na Morave,
kde si vypočul od potulného hráča kariet, chýr o prekliatom dievčati Mine,
a o tom ako sa na jej počesť, noc čo noc, schádzajú sa nad jej hrobom
otrhaní tuláci aj dobrodruhovia. Vzdávajú česť tuláckej princeznej, ktorá pre
lásku k jednému z nich zostala v prekliatí.
-
A tak sa na druhý deň ráno vydal znova na východ, kam
ho sama duša ťahala. Keď o pár dní dorazil po rokoch znova späť, zastihla
ho noc a tak sa rozhodol prespať pod lesom, na voňajúcej lúke v blízkosti
bývalej hranice, kde kedysi tak kruto dokonalo to nevinné dievča.
-
Sníval sa mu sen. V ten deň keď sa Mina dopustila tej
hanby v kostole, si pod rúškom večera, keď služobníctvo opustilo jej
komnaty, obliekla zamatový plášť, a vydala sa bosá po zarosenej, chladnej
záhrade do neďalekého lesa.
Ráno sa Minu vydá hľadať služobníctvo, a nachádzajú ju
práve prebudenú, celú od krvi, ako stojí nad mŕtvym žobrákom, ktorého ešte
nedávno milovala.
O týždeň skončila svoj mladý život. Tulák vidí vo sne
ako sa Mina dostáva do krajiny mŕtvych. Znova kráča v tých ťažkých šatách
a v rukách drží sviečku, ktorou si svieti na cestu a plače.
Prechádza sa podsvetím a hľadá svoju lásku, zatiaľ čo na zemi prešiel čas
dvanástich rokov.
-
Budil sa pred polnocou. Vonku bola jasná a horúca noc,
na prelome 17. a 18. júna 1914. pár metrov od lesa, pod ktorým prespával,
bol cintorín, na ktorom pochovali to čo nestihlo z mini zhorieť. Zazrel žiaru,
pomník a otvorenú jamu bez truhly z ktorej sa šírilo jasné svetlo nad
ktorým sa vznášal čierny anjel, z havraními krídlami, obostatí skupinou
asi tucta otrhaných ľudí, ktorý si pred tou nevídanou nádherou zložili
z hláv klobúky a klaňali sa. Žobrák si matne spomínal na krásnu Mininu
tvár, kedysi červenú a žiariacu životom, teraz na smrť vyblednutú.
-
A svitne deň, čierny deň, rozoznievajú sa kostolné zvony
a všetci žobráci do jedného padajú k zemi, nevedno prečo, sťa
podťatý. Spoza neďalekých hôr sa v svitaní ozýva ohlušujúci výbuch
z dela a žiara ktorá prebleskla nebom.
A mini nebolo. O dva dni sa tulák dozvedel že sám
nasledovník trónu František Ferdinad bol v Sarajeve zavraždený.
O rovný mesiac prichádza v krásnom letnom dni správa
o vypovedaní vojny a následnej mobilizácii. Tu sa končia tulákove
zápisky do denníka.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára