Túžila stať sa dámou
V krajkách uväznená
A tak strácala deň za dňom
Stratená, vznešená
Pevci hudú na ňu pieseň
o osude krajovej
čo oddala osud sveta
do rúk lásky žobráckej
-
posteľ z bledým baldachýnom
spí tíško netuší
čo si zmyslel v tejto noci
osud jej ju zaskočí
každá mladá princezná
má svojho anjela
pripravte sa na jej príbeh
ktorý vám rozpovedá
-
jeseň bola čierna
lístie opadlo
zrazu prišiel pútnik
čo mal v rukách kyvadlo
-
prechádza sa pod oknami
je komnát plné sú
malieb šiat a zlatých priadzí
vznešenou ju volajú
a on chudák v rúchu čiernom,
zaľúbená doňho snáď
nevie v tejto zlatej klietke
pochopenia preňho nájsť
-
takto svetom odmietnuté
dievča z domu utieklo
deň čo deň ho čaká márne
tuláka viac nebolo
hľadáš blúdiš nedozvieš sa
prečo dal sa takto zviesť
prečo dáma z rodu kráľov
rozplakala preňho svet
-
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára