sobota 14. septembra 2013

Predslov Mina



Vraj traduje sa že jeden tulák, vraj bol beznohý, rozprával príbeh o jednom dievčati ktoré sa pre nešťastnú lásku premenilo na anjela, ktorý nevinne zoslal na ľudstvo vojnu. Ten tulák stratil v tej vojne nohu a jeho milú odviedli nevedno kam.
Vraj hľadal pod tatrami hrob tajomnej Mini ktorá žila v prepychu a krajkách, jazdievala na koni, tancovala na báľoch a odmietala ženíchov. Na začiatku storočia, ktoré ukázalo pravú, hrozivú tvár ľudstva. Až kým sa nezaľúbila do podobného tuláka ako bol on. Bola v tom nevinne, hádam ani nevedela čo všetko tým spôsobí. Však barón, jej otec, starého čestného rodu o tom ani počuť nechcel. Svet jej ubližoval a preto si želala postiť sa mu. Vraj čarovala a po nociach odriekala zaklínadlá. Chodievala do lesov a nahá v mesačnom svetle tancovala na lúkach. A jedného dňa spravila niečo zlé, nevedno čo a komu. Ale trest ktorý ju postihol jej nedal kľudne spať ani po smrti. Pomník jej ,vraj spadnutý večne býva, a ten kto by ho zodvihol, tomu na rukách krv by zostala. Ale márne dvíhať, márne stavať pomník znova na nohy, na druhý deň nevedno prečo, vždy znova spadnutý je.
Čo mohlo spraviť také zlé, toto úbohé dievča? Prečo tak trpela že celý svet musel trpieť s ňou? Bola príliš sama v svete plnom francúzskej výchovy, drahých šperkov a jemných látok? Azda ju nechcel žiadny urodzený milovať, tak ako chcela ona, keď túžila po láske úbohého tuláka?
Vraj chodievali noc čo noc tuláci z okolia k jej hrobu. A v jeden večer, hneď ako padla tma a tuláci opäť mierili k jej hrobu, našli len prázdnu jamu, bez truhly a nad ňou anjela v čiernych krajkách, bielej tváre z havraními krídlami. V tej chvíli sa nad obzorom zaskvel prvý výbuch z dela a v diaľke bolo počuť prvé výstrely z pušiek a besní štekot guľometov, ktorý predznamenával príchod skazonosnej vojny.
A vraj toho čierneho anjela bolo vidieť neskôr lietať nad zákopmi a kráčať po rozblatenom fronte plnom mŕtvych tiel. A beda tomu kto by zostal v tom blate ešte živí, ten zomrie preľaknutý hrôzou v nekonečnom spaľujúcom ohni jej očí.
Vraj ona bola tou guľkou Gavriloa Principa ktorá prevŕtala srdce následníka trónu. Nakoniec to bola tiež ona, ktorá viedla stareckú ruku cisára Františka Jozefa keď podpisoval zmluvu o vypovedaní vojny, vojny, ktorá mala zničiť svet a svoju úlohu aj splnila. Aby neplakala a nesmútila len Mina ale s ňou aj celý boží svet.

               

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára