10 rockov na Moraveckej scéne Vol. 3 Sviečky – hudba pri sviečkach

Ku konca roka 2013 to bolo na moraveckej hudobnej scéne také ospalé. My metalisti sme sa ešte stále stretávali na skúšobni skupiny Ezkator, v nových priestoroch v areály zimného štadiónu, okrem toho sme sa schádzali už len na pravidelných pivných stretnutiach v Budha bare. Koncertov v okolí bolo hrozne málo a väčšina ľudí prešla na cestovanie za hudbou do iných miest. V Moravciach sa zrazu ani organizátorom neoplatilo robiť koncerty pre tých pár ľudí, ktorý boli zväčša kamaráti a známi kapiel, alebo organizátorov. A to už ani nehovorím o tom dotiahnuť sem prakticky neznáme kapely z iných miest, na ktoré by bola minimálna účasť a všetky náklady na cestovné a výdavky s tým spojené by padli na hlavy organizátora. Skrátka nebolo ľudí ktorý by koncerty robili, chýbali podniky ktoré by privítali živú hudbu a koniec koncov, ubúdali aj miestne kapely ktoré by prilákali domáce publikum. Akosi sa do hudby nikomu nechcelo, starý hudobníci už zakladali rodiny a hudba šla stranou, a mladý postupne strácali aj to málo chuti do hrania čo ešte mali.

Prvý koncert so Sviečkami 

Ja osobne som vtedy postupne prechádzal alternatívnym hudobným obdobím a mal som v pláne trochu skludniť. Nechcelo sa mi už riešiť dookola problémy kapely okolo aparátu, skúšobne, koncertov, spoluhráčov, proste som si chcel len v kľude sem tam zahrať. O to viacej ma v tejto dobe neistoty potešil telefonát od môjho niekdajšieho spoluhráča z Opportunity Mária Hudeca, či by som si s ním nezahral v jeho novom projekte. O tomto projekte som už vedel od jesene, keďže som pre nich písal text do skladby s názvom Lúka plná detí. Tento text som vtedy vytvoril presne pre mladú speváčku Katku Jonisovú, no v tej dobe som ešte netušil, že nakoniec ho budem musieť ešte raz upraviť a spievať ho ako jedinú skladbu v Sviečkach sám. Vráťme sa ale ešte na koniec roku 2013. Bol som celkom nadšený že tento projekt vznikol, keďže mi pripomínal z časti staré časy Opportunity a to aj vďaka skladbám ktoré sme oprášili ešte z obdobia po mojom odchode zo starej kapely, ale aj z dôvodu že sa v ňom objavili mená a tváre ktoré som už poznal. Bol to bývalí spevák z Oppportunity Martin Lukáč (spev, akordeón), môj niekdajší spoluhráč z Nihility Andrej Rekšák (perkusie), už spomínaný Mário Hudec (gitara) a mladá talentovaná speváčka Katka Jonisová. Na začiatku som nič veľkého od toho nečakal, hovoril som si že pohrám pár skúšok a uvidím, nechcel som sa priveľmi viazať. Prvú nezáväznú skúšku sme si dali 28.12 2013 na skúšobni u Matesa v pivnici, kedy sa mi zvuk a hlavne nostalgia za starými časmi zapáčili a tak som sa rozhodol s kapelou seriózne spolupracovať. Nacvičili sme spolu pár starých songov, plus nejaké prerábky a Kačenu sme naučili spievať moje krkolomné texty. Mne v kapele nakoniec pripadlo spievať už spomenutú Lúku plnú detí a taktiež som napísal text do ďalšej Máriovej skladby Nečakám.

Zo skúšobne

Aj napriek tomu že koncertov v Moravciach ubúdalo, predsa len niekoľko akcii tu bolo. 25.12.2013 sa odohral napríklad tradičný vianočný Free Jam v Budha bare. Tesne pred Vianocami 21.12. odštartovala rada metalových koncertov tvrdšieho razenia s názvom Darkest Night, ktoré sa uskutočnil v bare Ponorka pod záštitou Pavla Madolu (alias Indián). Táto akcia obsadená všetko hosťujúcimi kapelami, bola na celkom slušnej úrovni, s pomerne dobrou návštevnosťou a dočkala sa v priebehu roka 2014 ešte dvoch pokračovaní. Okrem toho sa v Ponorke odohrala ešte akcia Fright Night s účasťou nám dobre známych Achsar a vrábeľských Peorth. Z metalových koncertov ktoré sa odohrali v tomto roku v ZM, chcem ešte spomenúť koncert v Quadratone zo 14.6.2014, kde si zahrali aj domáce kapely Borderline a Ezkator.

S naším zoskupením sme zatiaľ pilne pracovali na nových aj starých veciach a tak okolo apríla prišla myšlienka predstaviť našu hudbu na verejnosti. Ideálna príležitosť sa nám naskytla na rockovom koncerte, ktorý sa odohral na nádvorí MSKS 8.5.2014. Krátko pred tým sme na rýchlo dali dokopy názov kapely The Candles (vznikol vďaka tomu, že sme skúšky hrali najčastejšie pri svetle zapálených sviečok), ktorý pri nahlasovaní názvu kapely organizátori poslovenčili na Sviečky a názov nám nakoniec zostal. Už s novým názvom Sviečky a úspechom prvého koncertu, sme pokračovali v hľadaní nových príležitostí na hranie. Naša hudba mala výhodu, že bola prakticky nenáročná na ozvučenie a dokázali by sme zahrať hocikde kde sme sa rozložili a kde majú minimálne jednu zástrčku na elektriku. Tento fakt sme hneď využili najbližšie 14. 5. 2014, na vernisáži výstavy v galérii na schodoch na katedre kulturológie UKF v Nitre. Pokračovali sme koncertom tentokrát na väčšom pódiu a to na vystúpení kapiel ku dnu detí, na ihrisku v Tesárskych Mlyňanoch, a zahrali sme si aj v Hideparku v Nitre, ako hudobný hosť večera s názvom Ako som začal/a. Pred letom sme mali ešte naplánovaní koncert na hodoch v Machulinciach, ale bol bohužiaľ z technických dôvodov na strane organizátora zrušený.  Tieto koncerty nie žeby boli zlé, boli sme vďačný za každú príležitosť hrať na verejnosti, ale mne to moc nevyhovovalo hrať po hodoch a rôznych slávnostiach hudbu, ktorá bola skôr vhodná do zafajčených kaviarní a klubov.

Hidepark Nitra

S letom prišla dávka oddychu a tak ako vždy sa aj menej skúšalo a viacej behalo po dovolenkách a festivaloch a hudba šla stranou. Pamätám si akurát to, že na konci leta sa odohral na amfiku Rockový festival 2014, s množstvom domácich kapiel, ale aj s takými menami ako Chiki liky tu a, prípadne Slobodná Európa. Tieto kapely prilákali množstvo ľudí aj vďaka tomu, že koncert bol zadarmo organizovaný mestom. Tu sa mi samozrejme znova potvrdilo že ľudia záujem o hudbu majú, len nech je zadarmo a to nie vždy ide. Každopádne po Slovensku bolo mnoho veľkých festivalov, ktoré sľubovali veľa veľkých mien a tvorba amatérskych kapiel už prestávala byť lákavá a zdá sa mi že to pochopili tak aj kapely, lebo hrali koncerty už pomaly len pre vlastnú zábavu.

V septembri sa udiali ešte dva koncerty domácich kapiel v Quadratone a to 12.9. Schussdefekt a Borderline a na konci mesiaca jarmočný rockový koncert. Ako sa blížila jeseň, začali sme sa aj my postupne znova stretávať na skúšobni a opäť sa nám naskytla príležitosť hrať. Nové možnosti na hranie menších zoskupení sa vytvorili vo vynovenom Hostinci u mnícha, kde začali po sobotách hrávať viacerý, väčšinou hosťujúci alternatívny umelci, prípadne sa odohrávali stále obľúbené free jami, s celkom dobrou účasťou. Túto šancu sme využili tiež a odohrali tu 1.11.2014 koncert, na ktorý došlo na naše prekvapenie množstvo ľudí a tak sme okamžite dostali pozvanie urobiť v najbližšej dobe ďalší koncert a akciu sme si zopakovali o mesiac neskôr na Mikuláša 6.12.2014. Koncerty u mnícha získali celkom dobrú popularitu aj po novom roku, kedy tu hrali viaceré alternatívne zoskupenia, z ktorých môžem spomenúť napríklad vystúpenie hudobníkov okolo basgitarového virtuóza Doda Madolu.

S kapelou Sviečky sme posilnený úspechom z Mnícha, pokračovali v koncertnej šnúre a 14. marca sme tu hrali náš posledný koncert, kedy sme si povedali tri krát a dosť a už to chce zmeniť miesto. O mesiac neskôr sme znova hrali, tento krát v Topoľčiankach v Zelenej Žabe a zahrali sme si aj v domácich Machulinciach v bare Rebeka. U mnícha sa postupne koncerty vytratili, čo považujem dodnes troška za škodu, keďže sa okolo vytvorila celkom slušná atmosféra a partia ľudí, ktorý sa tam pravidelne stretávali. Každopádne to bolo celkom pekné osvieženie moraveckého kultúrneho sveta, keďže stále chýba miesto, kde by sa takto stretávali hudobníci a pravidelne by sa hralo. Ale aj na tomto príklade dobre vidieť, že zrejme sa v Moravciach podporovať kultúrne podujatia neoplatí a večne sa na akciách, aj pri veľmi dobrom úmysle, prerábať nedá. Každopádne v roku 2015 sa ešte niekoľko akcií u mnícha odohralo.

Zóna A v Quadratone

Okrem toho to na jar na moraveckej scéne nejako ožilo. Ešte koncom januára sa uskutočnila ďalšia z metalových akcií Detoxication by oldschool v bare Ponorka, okrem toho sa začali čoraz častejšie objavovať rockové koncerty v Motoklube Zubry, kde sa stretávalo hodne publika najmä okolo členov motoklubu. Ten stal sa domovským pre čoraz úspešnejšie zoskupenie Inside, ktoré v súčasnosti žne celkom slušnú popularitu a to nie len v ZM. Sem tam sa podarilo do Moraviec dotiahnuť aj „hviezdy“. Tohto zázraku sme boli svedkom, keď v preplnenom Quadraton klube vystúpila začiatkom apríla, za pomoci domácich aj cezpoľných punkových kapiel, Zóna A a ja som mal znova pocit akoby sa vrátili časy kompasu. My sme si so Sviečkami najbližšie zahrali v júni spolu s kapelou Daniel and the Moravians v Požitavskom dvore v Machulinciach, ktorý sa stal medzi hudobníkmi z okolia celkom obľúbeným miestom, vďaka pár odohratým Free jamom a živou hudbou. O týždeň na to sme sa konečne dostali k hraniu v Budha Bare a pre pár priateľov a známych, sme na to že bolo obrovské teplo, odohrali celkom slušný koncertík.

Náš playlist sa zatiaľ rozširoval o nové pôvodné skladby, ako napríklad Horizontálny charleston, prípadne Teória útekov, ale pribudli aj neodmysliteľné preberačky. Hudobný štýl kapely mi ale postupne prestával vyhovovať a vedel som že sa blíži koniec môjho účinkovania v kapele. Na base som hrával čoraz menej už aj doma. Nemal som k tomu nejako motiváciu a často sa mi stalo, že som basu bral do ruky len na skúške a aj keď som si to nechcel pripúšťať, už som hrával viac menej na silu a potreboval som pauzu. Rovnako ako ja, stagnovala aj návštevnosť našich akcii, na ktoré nás chodili postupne podporovať už len priatelia a známy. Pocítili sme to aj na našom druhom koncerte v bare Zelená žaba, ktorý nedopadol presne podľa našich očakávaní. S nízkou účasťou a s požiadavkou organizátora aby sme zahrali niečo tanečné nech sa ľudia bavia, prípadne kritikov návštevníkov aby sme hrali tichšie aby sa mohli rozprávať, sme rezignovali. Po tomto nezdare sme si povedali, že na chvíľu si dáme koncertnú pauzu a miesto toho radšej nahráme našu pôvodnú tvorbu, aby sme sa mohli pomocou nej prezentovať. No mne sa už do toho nejako nechcelo, odohrali sme ešte pár skúšok, niečo nahrali a koncom roka som ohlásil odchod z kapely.

U Budhu 

Pred tým, keď sa nejaká moja spolupráca s kapelou končila, som mal vždy akú - takú víziu nových obzorov, tento krát tomu tak nebolo a chcel som mať chvíľu od hudby pokoj. Posledný rozlúčkový oficiálny koncert, ktorý sme spolu odohrali, bol tradičný povianočný trojkráľový koncert v Machulincich v kulturáku. Odohrali sme ho spolu so zoskupeniami Find the Puzzle a Mimicry, v príjemnej atmosfére a preplnenom kultúrnom dome. Po tejto úspešnej udalosti som sa zúčastnil ešte niekoľkých nahrávaní na skúšobni, inak som si povedal po 14 koncertoch a dvoch rokoch spoločného hrania, definitívne koniec. Bol to divný pocit opäť nehrať, no nemal som do toho akosi vôbec chuť. Kapela Sviečky tak zostala bez basgitaristu, ktorého sa neskôr pokúšali márne získať, a tak kapela prešla do pasívneho módu občasného hrania, ako väčšina zoskupení ktoré ešte zostali po Moravciach a okolí. Naša spolupráca ale ešte predsa len neskončila a pre Mária a spol ďalej píšem texty a dokonca sa nám naskytla príležitosť zahrať si ešte raz spolu na prijemnej akcii Šabo nealko party, nášho kamaráta Erika Šaba.

Slobodka...

A tak sa moje rozprávanie pomaly blíži k záveru. V roku 2016 sa postupne začali rockové koncerty vytrácať zo Zlatých Moraviec a o to viacej si vážim, keď sa predsa len niekto rozhodne občas zorganizovať nejaký koncert. V januári 2016 sa vytvorila opäť perfektná nálada na koncerte Slobodnej Európy v Quadratone, za perfektnej účasti, čo svedčí o tom že sa oplatí do ZM zavolať väčšie kapely. Okrem toho môžem už len spomenúť občasné Žetónové punkové akcie Party hard night I,II.III, tradičný letný Slnečný rockový festival, prípadne rockové koncerty v Motoklube zubry.

Za 10 rokov sa toho na Moraveckých pódiách veľa pomenilo a vystriedalo strašne veľa kapiel. Osobne som celkom rád že som sa tohto všetkého mohol zúčastniť a vďaka hudbe spoznal veľa správnych ľudí a zažil strašne veľa zábavy. Nebolo to vždy ľahké, ani ideálne, rôzne naťahovačky v kapele, problémy so skúšobňami, aparátom, prípadne iné problémy, ktoré trápia zrejme každého hudobníka. Ale aj napriek tomu sme hrali, cvičili, chodili po skúšobniach, vybavovali koncerty a obetovali hudbe hrozne veľa peňazí a energie. Už je to na zváženie každého jedného z nás hudobníkov, ako sa mu to vrátilo a či sa to oplatilo. Na záver chcem poďakovať všetkým s ktorými som mohol za tie roky spolupracovať a všetkým ktorý chodili na koncerty a vďaka ktorým sa oplatilo ďalej hrať. Dúfam že hudba z Moraviec nevymizne a ešte ju čaká veľa krásnych rockov. 

Sviečky

P.S.   Veľa ľudí, ktorý v Moravciach robili hudbu som už dlho nevidel a fakt neviem kde sa stratili, takže keby ste o nich počuli, dajte mi prosím vedieť. Za obdobie desať rokov som evidoval mnoho kapiel, z ktorých už funguje naozaj máloktorá, tak dúfam že po garážach a pivniciach už pilne cvičia nejaký naši pokračovatelia. Kapely zo Zlatých Moraviec a okolia na ktoré si zbežne spomeniem: Agonia, Gulov Pelech, Stres, Opportunity, Žeakože, Lokša, Psychedelic Cirkus, Pray For Me, P.A.S, Crazy Gang, Elit, Christalinus, Embryo, Fornax, Qty, Slovenský raj, Schussdefekt, Jadro veci, Keby niečo, Lazy days blues, Prvý apríl, In Cock Nito, Bordeline, Ezkator , Nihility, Deep Night, Priorita recesie, Mortuary, Malý priestor, Stressface, Absolut, Inside....ospravedlňujem sa ak som niekoho vynechal.                                                     

10 rockov na Moraveckej scéne Vol. 2 NIHILITY – metalové roky

Po mojom odchode z Opportunity, zrazu začala v mojom živote panovať prázdnota. Zrazu sa staré väzby na ľudí okolo potrhali, nebolo s kým hrať, nebolo s kým chodiť na akcie a koncerty. Len sporadicky som sa s niekým stretol a aj hudobne som si dal pauzu.

Free Jam v MSKS

Vráťme sa ale na skok ešte do decembra 2009. Kapela Opportunity ešte fungovala a stretávali sme sa aj na koncertoch ako diváci. 23.12. 09 to bol napríklad typický Vianočný Free Jam, ktorý sa vtedy odohrával na pódiu v MSKS. Mám takú matnú spomienku že bola hrozná zima, behali sme po zákulisí a pil sa punč. O pár dní na to 28. decembra, sme sa zúčastnili na koncerte kapiel v Topoľčiankach v bare na štadióne. Na tomto koncerte vystúpili kapely, ktoré reprezentovali v tej dobe práve nastupujúcu vlnu mladých ambicióznych hudobníkov, ktorý sa onedlho stali hviezdami v Kompas klube. Boli to zoskupenia Bordeline, Pray For Me a Schussdefekt (ktorých som tu zrejme počul po prvý krát).

Po novom roku začalo už spomínané divné obdobie. V tej dobe som sa snažil dať dokopy partiu nadšencov ktorý by mali radi metal a boli by ho ochotný hrávať so mnou, ale o starú gardu hudobníkov som sa už nevedel oprieť a mladých som proste nepoznal. Skrátka a dobre som začal zháňať ľudí na nete, po chatoch, dokonca som sa s pár ľuďmi aj stretol na skúšobnej jamke ale bezvýsledne. Zlom nastal až ku koncu apríla 2010. Opäť zaúradovala tuším dávno zabudnutá moravecká sociálna sieť Z00m, kde som našiel profil mladého chalana v okuliaroch, ktorý sa fotil s gitarou v ruke, s menom Andy Rekšák. O pár dní na to sa odohrávala v slávnom klube Kompas akcia, na ktorej sa stretli kapely ako Zoči Voči, Paranoid a Bačova fujara. Z pohľadu hudby nič moc, ale stretla sa tam veškerá moravecká hudobná smotánka. Práve na tejto akcii sme sa prvý krát stretli s Andym a práve tu som spoznal väčšinu ľudí s ktorými sme neskôr tvorili jednu veľkú partiu. S Andym a ostatnými sme sa zakecali o hudbe a v ten večer mi predstavil podľa jeho slov dobrého kamaráta a gitaristu ktorý hľadá kapelu, Adama Hosťoveckého. Neviem či to bolo množstvom promile alebo osudovým stretnutím, ale okamžite sme začali spriadať plány na kapelu metalového razenia, už len doplánovať kto bude s nami hrať, meno kapely, skúšobňu, aparát...skrátka, nemali sme nič.

Atmosféra v Kompase

Ďalší pamätný koncert s názvom Vítanie leta sa odohral 30.6. opäť v Kompase, kde si zahrali čisto moravecké band Priorita recesie, Stres, Schussdefekt a taktiež Pray for me. Vzápätí na to sa konala ďalšia, tento krát metalová akcia v bare na amfiku, pod názvom Teror Night, kde som spoznal aj môjho neskoršieho parťáka Borisa. Začalo sa obdobie Kompasu, kedy sa v tomto klube odohrávali v tej dobe koncerty takmer každý víkend. Vytvorila sa tu partia ľudí ktorý tu boli neustálymi hosťami. Chodili sme sem stále, aj napriek tomu že kvalita akcií a interpretov nebola vždy ideálna, ale spojenie rockovej hudby, priateľov a zábavy, nás lákalo ísť do tohto kotla piatok čo piatok. Z ďalších známych akcii odohratých v kompase môžem len spomenúť Mad clown 1,2, Teror Night 2, Free Jam, Helloween v kompase, prípadne koncert Slobodnej Európy. Samozrejme boli organizované aj koncerty mimo Kompas, ako napríklad tradičný Free jam v parku J.K. alebo Acustic Night vol.1 na amfiku, no proste v tomto období toho bolo až až, čo sa s dnešným stavom nedá moc porovnať.

Vráťme sa ale k hudobnému zoskupenie ktoré sme začali postupne tvoriť. Začali sme sa stretávať s Adamom a dávať dokopy našu kapelu, do ktorej Adam prizval nášho spoločného kamaráta Andyho, ktorý si musel ale najskôr kúpiť elektrickú gitaru. Prvá neoficiálna skúška sa odohrala u Adama v pivnici, na jeho malom kombíčku a tuším reprákoch od počítača. Ako skúsenejší hudobník ktorý hral už s kapelou, som sa ocitol práve v roli učiteľa a učil chalanov ako hrať spolu v kapele, keďže oni ešte žiadne skúsenosti nemali. Po pár stretnutiach u Adama, sme oslovili nášho kamaráta Erika Šaba, s ktorým som už predtým hrával chvíľu v Opportunity. Nasťahovali sme sa teda už na dobre známu skúšobňu kapely Borderline v Obyciach. Nedávno pred tým sme sa stretli na pivku a po dlhom rozmýšľaní sme nakoniec zvolili Adamov návrh a kapelu pomenovali Nihility. Prvú oficiálnu skúšku už na Obyciach a s bicími sme odohrali 11.10.2010 a postupne sme začali zisťovať že čo to dá. Začali sme hútať že čo vlastne hrať a tak sme postupne začali s prerábkami od Metallicy, Nirvány, Tublatanky a tiež som podsunul niečo z mojich nápadov. Ďalšiu vec čo sme chceli a mali doriešiť bol spev. Osobne som už spievať nechcel a tajne som dúfal že sa v našom okolí predsa len nájde nejaký skrytý talent, ktorý ma vystrieda za mikrofónom. Oslovili sme pár ľudí, žiaľ nakoniec bezvýsledne a opäť mi pripadla neľahká úloha nedobrovoľného speváka. Chalani sa postupne zohrali a na Adamovi som videl že sa stále zdokonaľuje a prichádza s novými nápadmi. Neprestával ma ale stále obchádzať pocit, že je to cele len tak polovičné, keďže sme hrávali na požičanom aparáte, na cudzej skúšobni, s bubeníkom ktorý či sme si to pripúšťali alebo nie, u nás len hosťoval.

Nihility ešte na Obyciach

A tak postupoval rok 2011, na Kompas sme začali, možno aj vplyvom organizátorov, nejako zanevierať a pamätám si že sa tam začalo chodievať menej ako tomu bolo v roku 2010 (zrejme sme už mali dosť zoči voči a bačových fujár). Okrem toho si spomínam z roku 2011 na pár pamätných akcíí a to hlavne Slnečný rockový festival 1 a 2, ktorý sa odohral veľkolepo v parku Janka Kráľa ako otvorenie leta a rovnako sa opakoval aj k jeho ukončeniu. Ďalej to bola ďalšia veľká akcia Open air rock fest 2011 ktorá sa odohrala na amfiku. Na týchto koncertoch väčšinou účinkovali domáce kapely ako napríklad Slovenský raj, Malý priestor, Embrio, Deep Night, prípadne Elit a mali v celku úspech a obrovskú účasť. Nemôžem zabudnúť na úspech ktorý v tomto roku dosiahla domáca kapela Absolut a to vydanie albumu Tvoj svet, za spoluúčasti takých mien ako Henry Toth a Roland Grapow. Tento album pokrstili 15.7. v miestnom ROH klube za hosťovania obidvoch pánov, čo bolo podporené vysokou účasťou fanúšikov.

Ku koncu roka 2011 sa začalo v moravckom hudobnom undergrounde čoraz viacej schyľovať k metalu a to nie len zásluhou kapiel Bordeline, prípadne čoraz metalovejších Schussdefekt, ale aj vďaka novej mladej thrashovej kapele Ezkator, prípadne ako aj s Nihility sme prispeli svojou troškou (i keď ešte stále zavretý na skúšobni). K tejto nálade prispeli aj akcie, ktoré sa ku koncu roka začali odohrávať v krčmičke Zelená žaba v Topoľčiankach a to koncerty Metal in Frog, prípadne perfektná Thrash atack, na ktorú sa podarilo dostať špičku bratislavského thrashu a to kapely Radiation, Catastrofy a fenomenálny Majster kat. Zelená žaba v tieto večery praskala vo švíkoch a hlave vystúpenie kapely Majster kat sa stretlo s veľkým úspechom.

Čo sa týka kapely Nihility, tá začala postupne stagnovať, aj kvôli zaneprázdnenosti členov, školským povinnostiam atď. ...no skrátka skoro celú jeseň sme nehrali, v januári sa Erik rozhodol že kapelu opúšťa a my sme sa takpovediac ocitli na podlahe. A tak sa začalo hľadanie nového bubeníka. Žiaľ, ako toľko krát pred tým, aj teraz, sme stroskotali na tom, že bubeníci sú nedostatkovým tovarom.

Metal in Frog

Pred tým než budem pokračovať v príbehu, chcem trocha odbočiť a porozprávať o kluboch a podnikoch kde sa moravecká hudobná smotánka stretávala. Ako všetci vieme, dobrý hudobník nie je len dobrou hudbou živený, ale rád sa stretáva aj na pivku pri veľkých rečiach o hudbe a živote. Každá partia mala rozličné, ale aj spoločné podniky. Pamätám si že agonisti sa napríklad s obľubou stretávali u Štefanca. Za čias Opportunity sa hudobná smotánka rada zdržovala v bývalej kaviarni KAMI, neskôr premenovanej na INA, v piatok sa to tam hemžilo hudobníkmi jedna radosť a stretol si tam kdekoho. Chlapci punkáči sa zase vždy radi zdržiavali v Bavaxe, prípadne ich ovlažila dokonale Alfa. Staršie metalové ročníky popíjali v Net Cafe alebo v Ponorke a my sme po príchode Kompasu všetci bezpodmienečne kempovali každý piatok tam. Keď sa skončila vláda Kompasu, začali sme sa zliezať v kocke v Budha bare, kde sme vysedávali nielen v piatok a sobotu, ale aj cez týždeň a bolo to miesto kde si sa stretol s ľuďmi, bez toho aby si to plánoval. V poslednej dobe sa vytvorilo bohaté hudobné prostredie hlavne v Hostinci u mnícha, kde sa stretáva značné množstvo pozostalých moraveckých hudobníkov.  

Vráťme sa ale do roku 2012. Doteraz neviem ako sa to mohlo stať, ale nejako v máji nám oznámil Erik, žeby sa našlo trocha času navyše a Nihility môže fungovať za predpokladu, že sa tomu budeme normálne venovať, nie žiadne slíže a srandy. A tak Nihility znova začala skúšať, tentokrát na skúšobni v Topoľčiankach, kam sa pred časom kapela Bordeline spolu s Erikom ktorého sme potrebovali, presťahovala. Okamžite sme začali makať na starých aj nových veciach tak, aby sme mohli čo najskôr koncertovať. Medzi nimi boli staré prerábky od Metallicy, Tublatanky, Torru, a Judas priest, ale aj vlastné skladby Pot slzy a krv, Čierne víno, Posledná princezná, Beat generation a Stretneme sa v pekle.

Nihility

To že v Zlatých Moravciach začal celkom slušne šlapať metal sa prejavilo napríklad tak, že mladý metalisti blízko spolupracovali a hlavne sa stretávali na spoločnej skúšobni kapiel Priorita Recesie a Ezkator, v areáli moraveckého futbalového štadiónu (neskôr presťahovaná do areálu zimného štadiónu). Tu som mohol prísť skoro kedykoľvek a našiel som tu vždy niekoho kto buď hral, alebo pil. Skrátka skúšobňa Ezkatoru bolo multifunkčné verejné miesto, kde sa často stretávala stará garda s mladými chalanmi a hralo sa a vyvádzalo. V tejto dobe sa okolo skúšobne začína postupne dávať dokopy ďalšia metalová kapela Mortuary, ktorá mala síce krátku, ale o to búrlivejšiu kariéru.

V tejto dobe v moravciach fungovali až štyri mladé metalové kapely: Borderline, Ezkator, Mortuary  a Nihility. Všetci mali už svoje prvé koncerty za sebou, a tak to čakalo aj nás. Na jeseň roku 2012 sme organizačne s Dušanom Herdom z Mortuary, kapelou Borderline a mojou maličkosťou, dali dokopy koncert práve týchto mladých kapiel s názvom Go to Hell (27.10.2012). Koncert sme zorganizovali v novo vzniknutej krčme Pohoda v Žitavanoch (krčmička zbankrotovala krátko po našom koncerte), a za bohatej účasti moraveckych fanúšikov sme konštatovali vcelku úspech. Kapely Mortuary a Ezkator si ešte raz spolu zahrali o mesiac neskôr na ďalšej metalovej akcii v Topoľčiankach v Zelenej Žabe.

Prvý koncert Nihility

Popri metalovej hudbe sme ale mali potrebu aj v trochu ľahšom, bluesovom vyžití a jamovaní a tak s kamarátom a spevákom z Mortuary Borisom Katrušinom, sme si koncom roka 2012 odbehli na spoločný projekt Soul over Gold. Stretávali sme sa u mňa doma a neskôr sme prizvali aj chalanov z Nihility, Adama a Andyho. Po istých problémoch u mňa doma sme prišli o skúšobňu a v marci sa rozpadli.  

Ďalšie pokračovanie Go To Hell sa blížilo, ale ešte pred tým sme prijali pozvanie levických Achsar a hosťovali sme na Metal Unleashed IV, ktorý sme odohrali 6.4.2013 v klube Reviczky. Táto akcia nás prekvapila perfektným zvukom a aparatúrou, ale sklamala nízkou účasťou na našom koncerte, keďže sme boli kapela cudzia, hrali sme prvý a obľúbeným žánrom divákov bol zrejme len black a death. O týždeň na to sme si zahrali na už spomenutej Go to Hell 2, tento krát v Net cafe v Zlatých Moravciach, ktorú si už celkom vzal pod taktovku Erik Šabo. Tu sme hrali po boku kapiel ktoré sme poznali už z levíc Achsar a Down to Hell a 

samozrejme taktiež Erikov Borderline. Tento koncert sa stretol s veľkým úspechom a zišlo sa tam do sto platiacich fanúšikov.

Po tomto koncerte sa vyhrotila situácia v Nihiliti a rozhodli sme sa kvôli dlhodobejšiemu nezáujmu o našu hudbu ďalej nespolupracovať už s Andym. Ako vhodnú náhradu sme si onedlho našli mladého šikovného gitaristu Mariána Matejova. Ten začal s nami okamžite pracovať na starých aj nových veciach, ale kovová loď zvaná Nihility sa začala potápať, aj napriek novej energii ktorú priniesol medzi nás. Počas leta prebehlo pár skúšok, okrem toho sa kapela len stretávala na spoločných akciách. Na jeseň 2013 sme si povedali napokon koniec. Erik už v tej dobe hrával v kapele Doomas, ja som mal pracovné povinnosti a chalani školské, skrátka to bolo asi prirodzené rozhodnutie.

Go to Hell 2

Posledný minifestival Go to Hell 3 sa odohral už bez nás 30. 8.2013 s veľmi slabou účasťou. Na skúšobňu Ezkatoru sa chodilo čoraz menej, scéna v Moravciach sa menila, koncertov ubúdalo a zrejme som sa hudobne zmenil aj ja. Koncom roka 2013 bolo za mnou ďalšie obdobie a ja som sa cítil podobne ako keď som opúšťal Opportunity. Chcelo to oddych a nové obzory.    

10 rockov na Moraveckej scéne Vol.1 OPPORTUNITY

Dnes je veľký deň.  Možno trocha obyčajný, kedy ešte stále dospávate silvestrovskú opicu, a rozmýšľate či sa už začať učiť na skúšky, prípadne či by nebolo už vhodné po sviatkoch začať voľačo robiť. Avšak pre mňa má trocha divný, slávnostný charakter.  Už nejaký ten čas, ma straší v hlave chuť zmapovať práve v tento deň históriu toho, ako som videl hudobný život v ZM, keďže je presne 10 rokov odvtedy čo som do tohto života vošiel s veľkým štýlom aj ja. V tento deň v roku 2007 sa skrížili mojej cesty s hudobný zoskupením Opportunity a zrazu ma pohltilo a bolo to perfektných 10 rokov. Ale pekne po poriadku.

Letný rockový koncert 

Moje prvé zoznámenie so Zlatomaraveckou hudobnou scénou nastalo okolo roku 2004, pokiaľ nerátam to ako sme v devine na ZŠ, čítali v zadnej lavici potrhaný zošit s názvom STRES - TEXTY. Vtedy som po prvý krát na tradičnom letnom rockovom koncerte videl medzi inými, dnes už legendárne zaniknuté kapely Agonia a Gulov pelech. Už v tej dobe som mal preštudovanú veľkú časť rockovej a metalovej histórie, písal som vlastné texty a skladby, ktoré som si sám pre seba hrával na starej španielke z roku pána 3. Ale môj vysnívaný nástroj bol odjakživa jeden a to basgitara, a španielku som mal len ako prechodový stupeň k mojej štvorstrunnej kráske. V tej dobe som aj začal používať prezývku Hugo Styx, ktorú som si vymyslel sám, lebo vždy je lepšie si ju dať sám sebe, ako keby ti ju mal vymyslieť  niekto iný.  Postupne som začal, aj vďaka internetu, spoznávať zákutia a ľudí okolo moraveckého hudobného sveta. Popritom som písal ďalej texty i keď stále len do šuflíka a brnkal som toľko na nervy rodičom, až sa mi podarilo si vybrnkať novučičkú krásnu basgitaru Cort Jazz bass, a ako zosilňovač som používal starý gramofón Tesla.

Moravecká ekšn 

Je mi zvláštne, že koncerty a kapely sa z Moraviec nejako vytratili a už len sporadicky sa stretneme na nejakej tej show. Ale v roku 2006 sa začalo v Moravciach diať čoraz viacej hudobných akcii, ktoré si prevažne organizovali samé kapely. Zväčša to boli vystúpenia domácich kapiel, prípadne sa kde tu objavila aj nejaká hosťujúca band. V roku 2006 to tu patrilo hlavne podarenej akcii s názvom Moravecká Ekšn, ktorá sa dočkala 4 pokračovaní, kde hviezdili hlavne kapely Agonia, Gulov Pelech a Stres. Na akcii sa stretli vždy 3 zoskupenia a odohrávala sa najskôr v bývalom ROH a posledné dve akcie v MSKS. Boli to celkom slušné akcie s dobrým ozvučením a organizáciou, akurát nám vadilo že sa tam dohnali občas vyholený chlapci a narobili bordel.

V roku 2006 ale nastali aj iné zvraty. Málokto o tom vie, ale pred kapelou Opportunity som hrával krátko aj v nitrianskom zoskupení  4crym. Ako som nedávno zistil, majú ma ešte stále na bandzone ako bývalého člena. K tejto kapele som sa dostal nejako cez inzerát na muzikery, i ked mi jej štýl hudby a vzdialenosť v tej dobe prekážala, dal som sa na to. Skúšali sme v podzemí zušky, chodil som tam v priebehu októbra a novembra a nacvičili sme nejakých 5 songov. Dokonca som sa v tej dobe, absolútne neskúsený, dal nahovoriť na nahrávanie nejakých pár skladieb, ale na chystaný koncert ma už nestihli presvedčiť. Po tejto „cennej“ skúsenosti ale už prišiel onen deň. Okolo Vianoc, mi došla na bývalom moraveckom komunikačnom portály ZOOm správa štýlu: „ty hráš na basgitare? Nechcel by si ísť k nám hrať? Ideme robiť koncert a potrebujeme basáka lebo sa rozpadneme.“ Niečo v tom štýle, chaotické a úpenlivé. V tej dobe som ešte nevedel, že mi píše môj najlepší hudobný parťák na najbližšie 3 roky. Po krátkom dopisovaní a potom ako vysvitlo že píšem aj texty, som bol ihneď po novom roku pozvaný na skúšku. Pamätám si ako včera, že sme sa s Makkom (Matej Petruf) stretli pred dolným kostolom a šli sme hneď do skúšobne v kocke (súčasný sklad Budha baru). Tam som sa zoznámil s bubeníkom zostavy Tuniakom (Anton Kučerka). Mário (Hudec) zatiaľ chýbal, s tým sme sa stretli až o deň na to na ďalšej skúške. Okamžite začali chalani, ako ostrieľaný hudobníci, skúšať moje hudobné kvality, ktoré v tej dobe boli na dosť biednej úrovni v porovnaní s nimi. A tak som spolu s nimi začal makať na base, takpovediac od piky. Prvé skladby ktoré mi predviedli a ktoré som sa učil, vo mne vyvolali zmiešané pocity. Bolo to niečo iné čo som dovtedy počul, väčšina z nich mala 10-15 minút, jeden, prípadne žiadny refrén a spočiatku som ich nevedel pochopiť . Slovo dalo slovo, skúška za skúškou a ja som sa postupne dostával do ich hudobného sveta aj vďaka tomu, že som začal na ich staré skladby písať texty, čo bolo pre mňa tiež niečo nové, lebo chalani chceli pár skladieb spojiť textovo ako príbeh a to nehovorím o písaní textu do krkolomných rífov. Po nejakých skúškach, približne v marci, som mal už na papieri môj prvý textový výtvor pre kapelu Opportunity, koncept album Kristus v teniskách, kde som snažil preniesť príbeh o Kristovi do dnešných čias a do ulíc. Bolo na čase dať do toho spev a preto sme zavolali ich bývalého speváka, vtedy prezívaného Indoš (Martin Lukáč), ktorý zapojil do hrania aj akordeón, čo bol pre mňa ešte väčší šok. Okrem Krista v teniskách, sme ďalej skúšali aj iné, väčšinou inštrumentálne skladby, popritom samozrejme aj neodmysliteľné jamovanie, ktoré trvalo často do noci a postupne som sa zdokonaľoval v hraní na basgitaru.

Park Art Fest 07

Po kadejakých peripetiách, sme si konečne zahrali náš spoločný a môj prvý koncert 18.8 2007 na monštruóznej akcii PARK ART FEST 07, ktorý sa dohrával v priestoroch mestského parku a na amfiku a kde sa stretali všetky možné hudobné štýly na troch pódiách, plus sa kreslili grafity na amfik a diali sa mnohé aktivity po parku. My sme sa deň pred tým dobre naliali a Mates podpálil kuchyňu, ešte že sme hrali až po polnoci na rockovej afterke, ktorá nasledovala po free jame v bare Neapol (dnešný pizza time). Mali sme hrať v bare na amfiku (dnešné net café), spolu s vtedy ešte málo známou kapelou The Paranoid, no zostali sme v miernom šoku keď sme tam došli, nebolo nič pripravené, a barman akurát tak matne vedel, že sa má voľačo udiať u neho v bare. My bez použiteľného aparátu, sme nasadli do áut a za pomoci aparátu ktorý nám zapožičala kapela Lokša, našich harabúrd a tiež chalani z paranoidu niečo doniesli, sme koncert nejako spojazdnili a v brutálnom teple aj odohrali. O týždeň na to bola ďalšia skúška ohňom na koncerte spriatelených kapiel Lokša, Opportunity a Žeakože, tentoraz už v kľudnejšej nálade, na koncerte v bývalom Štefanci (reštaurácia u Petiho). Koncert dopadol v pohode, akurát si pamätám že chalanov z Lokše „potrápili“ vyholené hlavy, čo nebolo v tej dobe nič výnimočné.  Po týchto koncertoch a po pár skúškach, sme koncom septembra opäť hrali, tento krát v bare Kami (dnešná Ina, respektíve už Fabuš ), kde nás znenazdajky prizvali hosťovať chalani zo Žeakože, (na tomto koncerte si mimochodom vtedy zahrali aj mladučký Crazy Gang).  My sme si pobrali nástroje zo skúšobne, ja som si požičal od Satyho basu a natrieskanému baru sme odohrali tri songy inštrumentálne, tentokrát bez Indoša. Vzápätí sme nejako zistili že nám bez neho bude nejako lepšie a tak sme mu v najbližšie dni vyložili veci pred skúšobňu (a vznikla legenda ako nám postrihal káble, čo bolo trochu inak).

Opportunity in Kami

No v tej dobe som sa nejako, chtiac nechtiac, chopil zrazu mikrofónu ja a zo dňa na deň sme začali od podlahy meniť náš playlist. Tisíckrát obohratý Kristus v teniskách prešiel do minulosti a začal sa rodiť ďalší koncept album s názvom Mina Gillet Lee. Medzičasom som kúpil od Makka jeho starú Tesla hlavu, čo bol pre mňa úspech, keďže som dovtedy hrával len cez mix. Tá mi slúžila ešte dlhé roky potom, a dokonala až ku koncu môjho hrania v Nihility. Medzi časom, sme okrem mňa skúšali aj iných spevákov ako Filipa Hlinku, ktorý to vzdal po prvej skúške a tuším aj Satyho sme chceli, lenže ten tuším ani na skúšku nedošiel. Proste nejako sa nás ľudia báli a tak som musel spievať ja.

Bolo to inak pekné obdobie, behali sme s Makkom po poliach, dennodenne sme sedeli na bajku, po večeroch sa hrávalo až do noci, prípadne vysedávalo v krčmičke v kocke. Skúšobňa sa pre nás stala záchytným bodom číslo jedna, chodilo sa tam s frajerkami, pilo sa tam, navštevovalo nás tam strašne veľa ľudí a hlavne jemovalo a hralo. Mne sa občas stávalo, že som tam bola aj tri-štyri krát do týždňa. 

Pamätné bolo pre mňa hlavne predvianočné obdobie roku 2007 a akcia 21. 12. kedy sa podával alpský rum, vonku snežilo a my sme slávili a hrali do noci. V tej istej nálade sme pokračovali aj na druhý deň, na predvianočnom koncerte v Jericho klube (dnešný Quadraton), ako diváci na koncerte Žeakože, Stres a Crazy Gang (som si inak v prvom momente myslel, že za bicími sedí dievča :-D ). Perfektnú predvianočnú náladu avšak vystriedala povianočná depresia a tak po Vianociach, aj napriek nášmu urputnému snaženiu odchádza náš bubeník Tóno. A tak sa začalo opäť obdobie hľadania, skúšobňu opustili bicie a my sme sa márne pokúšali nájsť vhodnú náhradu za tuniaka, ktorý bol srdcom Opportunity. Ale to neznamená žeby sme neskúšali.

Hugo Styx a alpský rum

Mali sme už nejaké dve skladby hotové a ja som dumal nad novými textami ktoré vtesnám do nich. Zrazu Makko došiel za mnou a vraví mi podivný príbeh, či už bájku či vlastný, že na starom cintoríne v Beladiciach kam chodil na bajku, je padnutý pomník s podivným menom Mina Gillet Lee, ktoré sa ani nehodí do našich končín, snažil so ho postaviť, no na rukách mu zostala zrazu krv. Na druhý deň keď prišiel, pomník bol znova padnutý. Vravel mi žeby to mohlo byť spojené s vojnou, no a mne už viacej hovoriť nemusel, lebo v mojej hlave sa zrazu začal odohrávať vír udalostí a výbuch myšlienok. Postupne ako chodil Makko a Mário s novými skladbami, tak som písal príbeh o dcére z vyšších kruhov na začiatku 20 storočia, ktoré kvôli prezlečenému diablovi a nešťastnej láske k nemu, spôsobila nevinne vojnu. Ku koncu apríla sme boli ešte stále bez bubeníka, ale predsa len jeden prírastok tu z mojej strany bol. Mojím novým nástrojom, vlastne až doteraz, sa stala basgitara Cort Artisan bass, po ktorú som šiel na autobusy až do ďalekej Považskej Bystrice na skúšobňu kapely Moonfog. V tomto období sme si aj s Makkom zahrali na pár skúškach kapely Lokša, ako jej nádejný členovia, až pokým sa kapela nerozpadla. Okrem toho  sa nám ale podaril ďalší príspevok v kapele a to že k nám pribudol bubeník z vtedajšej kapely Crazy Gang, mladučký Erik Šabo. My sme už ďalej nechceli udržiavať zbytočne skúšobňu a aj s prenosom bicích to bolo také všelijaké a tak sme opustili našu rodnú kocku a presťahovali sa na čas do skúšobni kapely Crazy Gang (dnešný Borderline) do Obýc. Tam sme odohrali pár skúšok, po ktorých si definitívne povedal dosť aj Mário a tak sa kapela nejako začiatkom leta rozpadla. Ďalšieho pol roka aj napriek tomu, že sme nefungovali v kapele, sme aspoň s Makkom chodili na bajk a do polí a tuším sme aj niečo nahrávali, inak nič. Do našej starej skúšobne sa nasťahovali punkáči a my sme už nedúfali že sa to dá nejako ešte dokopy.

V trojici 

Popritom v roku 2008 a v priebehu roka 2009 sa v okolí odohrávalo dosť koncertov, či už na amfiku, u Štefanca, v MSKS, prípadne Free jami v parku Janka kráľa a Neapole. Ale hlavne sa odštartovali slávne koncertné akcie v podzemí MSKS, pod názvom Underground festík s niekoľkými pokračovaniami, ktoré po zákaze hrania v podzemí, plynulo prešli do koncertných akcií v novootvorenom klube Kompas (Kompresor). Prípadne nemôžem zabudnúť na koncerty ktoré sa odohrávali v okolí a to vo Vrábľoch v kine,  v Žitavanoch na štadióne alebo v Topoľčiankach v bare Tatran.  

Po novom roku 2008 mi zrazu napísal znova Makko ako blesk z jasného neba, že dávame kapelu znova dokopy, punkáči odchádzajú zo skúšobne a Tuniak sa vracia k nám. Nič lepšieho som nemohol čakať. 1.2.2009 bol veľkolepý návrat do našej bývalej zdevastovanej skúšobne.  Na skúšobni nás čakali steny oblepené pokreslenými polystyrénmi, zapáchajúce koberce a tak nastalo najskôr upratovanie a potom konečne skúšanie a postupné dávanie skúšobne do pôvodného stavu. Znovu sa začal cvičiť a dokončievať projekt M.G.L., popritom sa dávali dokopy ďalšie nové skladby, ako sú Čým dýcha hrad, Enola Gay, alebo doteraz legendárny Pán Underground. V tej dobre som sa výlučným spevákom(keďže nikto nechcel spievať u nás) stal ja, a tento osud ma potom sprevádzal aj v kapele Nihility i keď priznávam že som sa nikdy necítil ako spevák, ani som ním nechcel byť :-D.

Posledný koncert Opportunity

Postupne sme dávali dokopy repertoár, hrali a jamovali. Z tohto obdobia pochádza aj zopár nahrávok, ktoré sme vtedy nahrávali za pomoci Stana Levického u nás na skúšobni. Okolo leta 2009 boli viaceré pokusy zapojiť do našej hudby klávesy, akordeón prípadne sme skúsili aj ženský hlas, ale všetko nakoniec stroskotalo. Postupným obohrávaním našich pesničiek na skúšobni, prešlo hranie do stereotypu a osobne som tlačil na to aby sa koncertovalo, lebo práve to kapelu vždy postavilo na nohy, na čo som narážal na istý odpor. Po viacerých pokusoch a nátlakoch, sa nám nakoniec podarilo zorganizovať  5.12 2009 slávny, posledný koncert Opportunity, ktorý sa odohral v Topoľčiankach v bare na štadióne Tatran a hrali sme ho spolu s kapelou Priorita recesie. Tento koncert bol pamätný nielen preto že na ňom bola výborná nálada a stretlo sa tam strašne veľa ľudí, ale prišlo sa tam pozrieť aj pár ľudí ktorých som vtedy ešte nepoznal, ale neskôr stretol a som s nimi priateľ až doteraz. Bolo to prvý a posledný krát, kedy sa odprezentoval koncept album Mina gillet lee, čo sa mi doteraz zdá ako veľká škoda, lebo s odstupom čas hodnotím tú muziku ako veľmi dobrú. Po koncerte v Tatrane sme mali ešte zopár skúšok a po novom roku som ohlásil odchod z kapely. Mal som po troch rokoch proste chuť sa ďalej venovať viac metalu, viac koncertovať a nastali tiež kritiky na moju hru na base a spev....no proste to chcelo zmenu. Neviem prečo, ale niekto začal rozširovať po Moravciach, že som odišiel vtedy preto, že som sa povadil s Makkom, dokonca sa ma na to ľudia pýtali ešte pol roka po tom. Ale zaručujem, že s Makkom a aj celou kapelou sme ďalej vychádzali veľmi dobre, ďalej sa stretávali a k žiadnej zvade nedošlo.Krátko po mojom odchode, kapela našla nového basgitaristu a speváka v jednom Mira Slobodníka, no po krátkom čase odchádza aj Makko. Kapela po tom, ako sme sa dozvedeli že máme nenormálny nedoplatok za energie, sa rozhodla opustiť tentoraz nadobro skúšobňu v kocke a odchádza hrať do bývalého hotela Tatran v Topoľčiankach. Tam hrali v trojici na skúšobni o ktorú si delili s kapelou P.A.S. V tomto období som pre nich ďalej písal texty, už na čisto Máriove skladby ako napríklad Most, Kým to neskončí a Zatváram ktoré sme neskôr oprášili o niekoľko rokov v zoskupení Sviečky.

Za toto obdobie som postretal a spoznal neskutočné množstvo ľudí, hudobníkov, umelcov, ľudí akých som nemal inak dovtedy ako spoznať, len vďaka hudbe a preto som hlavne vďačný kapele OPPORTUNITY ktorá bude navždy moja srdcovka a ktorú som právom volal Pýcha moraveckého Undergroundu.