Ku konca roka 2013 to bolo
na moraveckej hudobnej scéne také ospalé. My metalisti sme sa ešte stále
stretávali na skúšobni skupiny Ezkator, v nových priestoroch v areály
zimného štadiónu, okrem toho sme sa schádzali už len na pravidelných pivných
stretnutiach v Budha bare. Koncertov v okolí bolo hrozne málo
a väčšina ľudí prešla na cestovanie za hudbou do iných miest. V Moravciach
sa zrazu ani organizátorom neoplatilo robiť koncerty pre tých pár ľudí, ktorý
boli zväčša kamaráti a známi kapiel, alebo organizátorov. A to už ani
nehovorím o tom dotiahnuť sem prakticky neznáme kapely z iných miest,
na ktoré by bola minimálna účasť a všetky náklady na cestovné
a výdavky s tým spojené by padli na hlavy organizátora. Skrátka
nebolo ľudí ktorý by koncerty robili, chýbali podniky ktoré by privítali živú
hudbu a koniec koncov, ubúdali aj miestne kapely ktoré by prilákali domáce
publikum. Akosi sa do hudby nikomu nechcelo, starý hudobníci už zakladali
rodiny a hudba šla stranou, a mladý postupne strácali aj to málo
chuti do hrania čo ešte mali.
Prvý koncert so Sviečkami |
Ja osobne som vtedy postupne prechádzal
alternatívnym hudobným obdobím a mal som v pláne trochu skludniť. Nechcelo
sa mi už riešiť dookola problémy kapely okolo aparátu, skúšobne, koncertov,
spoluhráčov, proste som si chcel len v kľude sem tam zahrať. O to viacej
ma v tejto dobe neistoty potešil telefonát od môjho niekdajšieho
spoluhráča z Opportunity Mária Hudeca, či by som si s ním nezahral
v jeho novom projekte. O tomto projekte som už vedel od jesene, keďže
som pre nich písal text do skladby s názvom Lúka plná detí. Tento text som
vtedy vytvoril presne pre mladú speváčku Katku Jonisovú, no v tej dobe som
ešte netušil, že nakoniec ho budem musieť ešte raz upraviť a spievať ho
ako jedinú skladbu v Sviečkach sám. Vráťme sa ale ešte na koniec roku
2013. Bol som celkom nadšený že tento projekt vznikol, keďže mi pripomínal z časti
staré časy Opportunity a to aj vďaka skladbám ktoré sme oprášili ešte
z obdobia po mojom odchode zo starej kapely, ale aj z dôvodu že sa
v ňom objavili mená a tváre ktoré som už poznal. Bol to bývalí spevák
z Oppportunity Martin Lukáč (spev, akordeón), môj niekdajší spoluhráč
z Nihility Andrej Rekšák (perkusie), už spomínaný Mário Hudec (gitara)
a mladá talentovaná speváčka Katka Jonisová. Na začiatku som nič veľkého
od toho nečakal, hovoril som si že pohrám pár skúšok a uvidím, nechcel som
sa priveľmi viazať. Prvú nezáväznú skúšku sme si dali 28.12 2013 na skúšobni
u Matesa v pivnici, kedy sa mi zvuk a hlavne nostalgia za starými
časmi zapáčili a tak som sa rozhodol s kapelou seriózne
spolupracovať. Nacvičili sme spolu pár starých songov, plus nejaké prerábky
a Kačenu sme naučili spievať moje krkolomné texty. Mne v kapele
nakoniec pripadlo spievať už spomenutú Lúku plnú detí a taktiež som
napísal text do ďalšej Máriovej skladby Nečakám.
Zo skúšobne |
Aj napriek tomu že koncertov
v Moravciach ubúdalo, predsa len niekoľko akcii tu bolo. 25.12.2013 sa odohral
napríklad tradičný vianočný Free Jam v Budha bare. Tesne pred Vianocami
21.12. odštartovala rada metalových koncertov tvrdšieho razenia s názvom
Darkest Night, ktoré sa uskutočnil v bare Ponorka pod záštitou Pavla
Madolu (alias Indián). Táto akcia obsadená všetko hosťujúcimi kapelami, bola na
celkom slušnej úrovni, s pomerne dobrou návštevnosťou a dočkala sa
v priebehu roka 2014 ešte dvoch pokračovaní. Okrem toho sa v Ponorke
odohrala ešte akcia Fright Night s účasťou nám dobre známych Achsar
a vrábeľských Peorth. Z metalových koncertov ktoré sa odohrali
v tomto roku v ZM, chcem ešte spomenúť koncert v Quadratone zo 14.6.2014,
kde si zahrali aj domáce kapely Borderline a Ezkator.
S naším zoskupením sme
zatiaľ pilne pracovali na nových aj starých veciach a tak okolo apríla
prišla myšlienka predstaviť našu hudbu na verejnosti. Ideálna príležitosť sa
nám naskytla na rockovom koncerte, ktorý sa odohral na nádvorí MSKS 8.5.2014.
Krátko pred tým sme na rýchlo dali dokopy názov kapely The Candles (vznikol vďaka
tomu, že sme skúšky hrali najčastejšie pri svetle zapálených sviečok), ktorý
pri nahlasovaní názvu kapely organizátori poslovenčili na Sviečky a názov
nám nakoniec zostal. Už s novým názvom Sviečky a úspechom prvého
koncertu, sme pokračovali v hľadaní nových príležitostí na hranie. Naša hudba mala
výhodu, že bola prakticky nenáročná na ozvučenie a dokázali by sme zahrať
hocikde kde sme sa rozložili a kde majú minimálne jednu zástrčku na elektriku.
Tento fakt sme hneď využili najbližšie 14. 5. 2014, na vernisáži výstavy
v galérii na schodoch na katedre kulturológie UKF v Nitre.
Pokračovali sme koncertom tentokrát na väčšom pódiu a to na vystúpení
kapiel ku dnu detí, na ihrisku v Tesárskych Mlyňanoch, a zahrali sme
si aj v Hideparku v Nitre, ako hudobný hosť večera s názvom Ako
som začal/a. Pred letom sme mali ešte naplánovaní koncert na hodoch v Machulinciach,
ale bol bohužiaľ z technických dôvodov na strane organizátora
zrušený. Tieto koncerty nie žeby boli
zlé, boli sme vďačný za každú príležitosť hrať na verejnosti, ale mne to moc
nevyhovovalo hrať po hodoch a rôznych slávnostiach hudbu, ktorá bola skôr
vhodná do zafajčených kaviarní a klubov.
Hidepark Nitra |
S letom prišla dávka oddychu
a tak ako vždy sa aj menej skúšalo a viacej behalo po dovolenkách a
festivaloch a hudba šla stranou. Pamätám si akurát to, že na konci leta sa
odohral na amfiku Rockový festival 2014, s množstvom domácich
kapiel, ale aj s takými menami ako Chiki liky tu a, prípadne Slobodná
Európa. Tieto kapely prilákali množstvo ľudí aj vďaka tomu, že koncert bol
zadarmo organizovaný mestom. Tu sa mi samozrejme znova potvrdilo že ľudia
záujem o hudbu majú, len nech je zadarmo a to nie vždy ide. Každopádne
po Slovensku bolo mnoho veľkých festivalov, ktoré sľubovali veľa veľkých mien a tvorba
amatérskych kapiel už prestávala byť lákavá a zdá sa mi že to pochopili
tak aj kapely, lebo hrali koncerty už pomaly len pre vlastnú zábavu.
V septembri sa udiali ešte
dva koncerty domácich kapiel v Quadratone a to 12.9. Schussdefekt
a Borderline a na konci mesiaca jarmočný rockový koncert. Ako sa
blížila jeseň, začali sme sa aj my postupne znova stretávať na skúšobni a opäť
sa nám naskytla príležitosť hrať. Nové možnosti na hranie menších zoskupení sa
vytvorili vo vynovenom Hostinci u mnícha, kde začali po sobotách hrávať
viacerý, väčšinou hosťujúci alternatívny umelci, prípadne sa odohrávali stále obľúbené
free jami, s celkom dobrou účasťou. Túto šancu sme využili tiež a odohrali
tu 1.11.2014 koncert, na ktorý došlo na naše prekvapenie množstvo ľudí
a tak sme okamžite dostali pozvanie urobiť v najbližšej dobe ďalší
koncert a akciu sme si zopakovali o mesiac neskôr na Mikuláša 6.12.2014. Koncerty
u mnícha získali celkom dobrú popularitu aj po novom roku, kedy tu hrali
viaceré alternatívne zoskupenia, z ktorých môžem spomenúť napríklad vystúpenie
hudobníkov okolo basgitarového virtuóza Doda Madolu.
S kapelou Sviečky sme
posilnený úspechom z Mnícha, pokračovali v koncertnej šnúre
a 14. marca sme tu hrali náš posledný koncert, kedy sme si povedali tri
krát a dosť a už to chce zmeniť miesto. O mesiac neskôr sme znova
hrali, tento krát v Topoľčiankach v Zelenej Žabe a zahrali sme
si aj v domácich Machulinciach v bare Rebeka. U mnícha sa
postupne koncerty vytratili, čo považujem dodnes troška za škodu, keďže sa
okolo vytvorila celkom slušná atmosféra a partia ľudí, ktorý sa tam pravidelne
stretávali. Každopádne to bolo celkom pekné osvieženie moraveckého kultúrneho
sveta, keďže stále chýba miesto, kde by sa takto stretávali hudobníci
a pravidelne by sa hralo. Ale aj na tomto príklade dobre vidieť, že zrejme
sa v Moravciach podporovať kultúrne podujatia neoplatí a večne sa na
akciách, aj pri veľmi dobrom úmysle, prerábať nedá. Každopádne v roku 2015
sa ešte niekoľko akcií u mnícha odohralo.
Zóna A v Quadratone |
Okrem toho to na jar na
moraveckej scéne nejako ožilo. Ešte koncom januára sa uskutočnila ďalšia
z metalových akcií Detoxication by oldschool v bare Ponorka, okrem
toho sa začali čoraz častejšie objavovať rockové koncerty v Motoklube
Zubry, kde sa stretávalo hodne publika najmä okolo členov motoklubu. Ten stal
sa domovským pre čoraz úspešnejšie zoskupenie Inside, ktoré v súčasnosti
žne celkom slušnú popularitu a to nie len v ZM. Sem tam sa podarilo
do Moraviec dotiahnuť aj „hviezdy“. Tohto zázraku sme boli svedkom, keď
v preplnenom Quadraton klube vystúpila začiatkom apríla, za pomoci
domácich aj cezpoľných punkových kapiel, Zóna A a ja som mal znova
pocit akoby sa vrátili časy kompasu. My sme si so Sviečkami najbližšie zahrali
v júni spolu s kapelou Daniel and the Moravians v Požitavskom
dvore v Machulinciach, ktorý sa stal medzi hudobníkmi z okolia celkom
obľúbeným miestom, vďaka pár odohratým Free jamom a živou hudbou.
O týždeň na to sme sa konečne dostali k hraniu v Budha Bare
a pre pár priateľov a známych, sme na to že bolo obrovské teplo, odohrali
celkom slušný koncertík.
Náš playlist sa zatiaľ rozširoval
o nové pôvodné skladby, ako napríklad Horizontálny charleston, prípadne
Teória útekov, ale pribudli aj neodmysliteľné preberačky. Hudobný štýl kapely
mi ale postupne prestával vyhovovať a vedel som že sa blíži koniec môjho
účinkovania v kapele. Na base som hrával čoraz menej už aj doma. Nemal som
k tomu nejako motiváciu a často sa mi stalo, že som basu bral do ruky
len na skúške a aj keď som si to nechcel pripúšťať, už som hrával viac
menej na silu a potreboval som pauzu. Rovnako ako ja, stagnovala aj
návštevnosť našich akcii, na ktoré nás chodili postupne podporovať už len
priatelia a známy. Pocítili sme to aj na našom druhom koncerte v bare
Zelená žaba, ktorý nedopadol presne podľa našich očakávaní. S nízkou
účasťou a s požiadavkou organizátora aby sme zahrali niečo tanečné
nech sa ľudia bavia, prípadne kritikov návštevníkov aby sme hrali tichšie aby
sa mohli rozprávať, sme rezignovali. Po tomto nezdare sme si povedali, že na
chvíľu si dáme koncertnú pauzu a miesto toho radšej nahráme našu pôvodnú
tvorbu, aby sme sa mohli pomocou nej prezentovať. No mne sa už do toho nejako
nechcelo, odohrali sme ešte pár skúšok, niečo nahrali a koncom roka som
ohlásil odchod z kapely.
U Budhu |
Pred tým, keď sa nejaká moja
spolupráca s kapelou končila, som mal vždy akú - takú víziu nových obzorov, tento
krát tomu tak nebolo a chcel som mať chvíľu od hudby pokoj. Posledný
rozlúčkový oficiálny koncert, ktorý sme spolu odohrali, bol tradičný povianočný
trojkráľový koncert v Machulincich v kulturáku. Odohrali sme ho spolu
so zoskupeniami Find the Puzzle a Mimicry, v príjemnej atmosfére
a preplnenom kultúrnom dome. Po tejto úspešnej udalosti som sa zúčastnil
ešte niekoľkých nahrávaní na skúšobni, inak som si povedal po 14 koncertoch
a dvoch rokoch spoločného hrania, definitívne koniec. Bol to divný pocit
opäť nehrať, no nemal som do toho akosi vôbec chuť. Kapela Sviečky tak zostala
bez basgitaristu, ktorého sa neskôr pokúšali márne získať, a tak kapela
prešla do pasívneho módu občasného hrania, ako väčšina zoskupení ktoré ešte
zostali po Moravciach a okolí. Naša spolupráca ale ešte predsa len
neskončila a pre Mária a spol ďalej píšem texty a dokonca sa nám
naskytla príležitosť zahrať si ešte raz spolu na prijemnej akcii Šabo nealko
party, nášho kamaráta Erika Šaba.
Slobodka... |
A tak sa moje rozprávanie pomaly
blíži k záveru. V roku 2016 sa postupne začali rockové koncerty vytrácať
zo Zlatých Moraviec a o to viacej si vážim, keď sa predsa len niekto
rozhodne občas zorganizovať nejaký koncert. V januári 2016 sa vytvorila
opäť perfektná nálada na koncerte Slobodnej Európy v Quadratone, za
perfektnej účasti, čo svedčí o tom že sa oplatí do ZM zavolať väčšie
kapely. Okrem toho môžem už len spomenúť občasné Žetónové punkové akcie Party
hard night I,II.III, tradičný letný Slnečný rockový festival, prípadne rockové
koncerty v Motoklube zubry.
Za 10 rokov sa toho na
Moraveckých pódiách veľa pomenilo a vystriedalo strašne veľa kapiel.
Osobne som celkom rád že som sa tohto všetkého mohol zúčastniť a vďaka hudbe
spoznal veľa správnych ľudí a zažil strašne veľa zábavy. Nebolo to vždy
ľahké, ani ideálne, rôzne naťahovačky v kapele, problémy so skúšobňami, aparátom,
prípadne iné problémy, ktoré trápia zrejme každého hudobníka. Ale aj napriek
tomu sme hrali, cvičili, chodili po skúšobniach, vybavovali koncerty
a obetovali hudbe hrozne veľa peňazí a energie. Už je to na zváženie
každého jedného z nás hudobníkov, ako sa mu to vrátilo a či sa to
oplatilo. Na záver chcem poďakovať všetkým s ktorými som mohol za tie roky
spolupracovať a všetkým ktorý chodili na koncerty a vďaka ktorým sa
oplatilo ďalej hrať. Dúfam že hudba z Moraviec nevymizne a ešte ju
čaká veľa krásnych rockov.
Sviečky |
P.S. Veľa ľudí, ktorý v Moravciach robili
hudbu som už dlho nevidel a fakt neviem kde sa stratili, takže keby ste
o nich počuli, dajte mi prosím vedieť. Za obdobie desať rokov som evidoval
mnoho kapiel, z ktorých už funguje naozaj máloktorá, tak dúfam že po
garážach a pivniciach už pilne cvičia nejaký naši pokračovatelia. Kapely
zo Zlatých Moraviec a okolia na ktoré si zbežne spomeniem: Agonia,
Gulov Pelech, Stres, Opportunity, Žeakože, Lokša, Psychedelic Cirkus, Pray For
Me, P.A.S, Crazy Gang, Elit, Christalinus, Embryo, Fornax, Qty, Slovenský raj,
Schussdefekt, Jadro veci, Keby niečo, Lazy days blues, Prvý apríl, In Cock Nito,
Bordeline, Ezkator , Nihility, Deep Night, Priorita recesie, Mortuary, Malý
priestor, Stressface, Absolut, Inside....ospravedlňujem sa ak som niekoho
vynechal.